Oblát Miloš

Rád by som sa podelil o to , čo sme ako oblátska rodina spolu prežili aj vďaka naším mníchom , ktorí nás vždy srdečne prijímajú v kláštore.

Naše stretnutia prebiehali každý mesiac pod duchovným vedením o. Jozefa a organizačne nás usmerňoval o.Ján. Na začiatku roka sme sa stretli na duchovných cvičeniach, kde nám o. Jozef priblížil mníšsky duchovný život v myšlienkach o. Jána Klimaka o pokore, dare sĺz a o dokonalom pamätaní na smrť- „memento mori“, ktoré nedesí. Áno  pamätanie na smrť nemusí desiť , keď žijeme  náš cieľ ako stretnutie s Tým , ktorý je objímajúcou láskou.

Na našich mesačných stretnutiach,   trávime doobedie prácou s mníchmi. Poobedie v modlitbe a duchovnom slove. Počas benediktínskych sviatkov  sa niektorí obláti zapoja svojou pomocou pri agapé po svätej omši.

V lete sme sa stretli už na  druhom ročníku stretnutia s mníchmi. Vždy sa naň veľmi tešíme. Tentokrát to bolo v Oravskom Veselom. Všetko pripravili oravskí obláti. Prišli  štyria mnísi:  o. Jozef, o. Cyprián, br. Ladislav a br. Svorad. Doobeda sme slávili sv. omšu a po obede sme vyšli na krátku prechádzku, na ktorej sme zažili „dar sĺz a bleskov“. Parádne sme zmokli, no nakoniec sme sa tešili v teplom domčeku a smiali sa, aké spestrenia nám pripravil Pán.

Aj tento rok prebieha príprava kandidátov na oblatúru.  Bude vrcholiť  v prvých mesiacoch nového roka. Takto do našej  komunity pribudnú nový obláti po zložení prísľubov priorovi o. Vladimírovi.

Na záver myšlienka, ktorú som aj vďaka oblatúre  pochopil počas v tohto roka. Keďže sme sa veľa rozprávali o pokore,  uvedomil  som si, ako málo je pokory  v bežnom živote. Často je to skôr strojená pokora, čí nízke sebavedomie u niektorých ľudí. Skutočná pokora je však vzácnosť. Často mám pocit , že v našom vnútri býva skrytá nadradenosť a pocit , že  som lepší. Možno aj v nás „úprimných“ kresťanoch. Veľmi ma oslovilo slovo o. Klimaka „ dokonalý plač nad sebou je možnosť neposudzovať druhých“.

Je  veľkým darom pre nás mať možnosť byť aspoň malinkou súčasťou benediktínskej rodiny , pri ktorej môžeme prežívať dar Božej prítomnosti.

Foto: Oblátka Erika

Oblátka Miriam

V dňoch 22. a 23. septembra sme sa zúčastnili veľkej slávnosti. Brat Igor prijal z rúk otca biskupa Mariána Chovanca kňazskú vysviacku. Na túto veľkú udalosť sme dostali pozvánku v auguste na stretnutí mníchov s oblátmi. Prípravy sa začali už vo štvrtok upratovaním Domu Chleba. Sviatočný sobotný deň nás privítal mrholením. Svätej omše sa zúčastnilo veľké množstvo veriacich, rodina, veriaci z rodnej obce otca Igora, kňazi, spolubratia benediktíni z okolitých štátov a veľkou vzácnosťou bola aj návšteva benediktínskych sestier z Ukrajiny.  Na konci svätej omše sme dostali novokňazské požehnanie a naplnení milosťami sme išli do Domu Chleba, kde bolo pripravené pohostenie.

(viac…)

Oblátka Monika.

Emócie zo spoločne stráveného času oblátov s benediktínmi v Podkoniciach už pomaly strácajú na intenzite, no vryli sa nám hlboko do našich sŕdc. Takú symbiózu sŕdc a myslí som ešte nezažila. Všetko prebiehalo akoby intuitívne. Skôr, ako som sa na niekoho obrátila s prosbou o pomoc, už mi aj niekto pomáhal: Bez strážcu ohňa – Rada – by guláš nebol uvarený. Bez zeleninových pomocníčok – Ľubky a Eriky – a bez krájačov mäsa – Janka, Anky a Miriam by nebolo čo do kotlíka dať. Bez p. farára a bratov benediktínov by zostali smädné naše duše i telá. A bez silných chlapov, by sme nemali na čom sedieť. Nejdem menovať, všetci chlapi na čele s Milošom a Tomášom sa v tom hádam nájdu.Čo dodať, guláš bol najlepší, lebo bol spoločný. Každý pridal ruku k dielu, a tak sa nemohol nevydariť. V tomto prípade citát „Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu.“ (Ž133,1) nebol len vzdialeným citátom z Písma. Bola to realita Benediktínskeho dňa. Zídení ako rodina sme boli pri oltári i pri obedňajšom stole, kde sa ku nám pridala aj Vierka.

   

A aby nám lepšie vytrávilo, vybrali sme sa na turistiku na Pleše.

(viac…)

Oblátka Erika

Už tesne pred letnými prázdninami, 23. júna 2018  sa  nášmu oblátskemu spoločenstvu podarilo prežiť krásnu sobotu v pokojnej rodinnej atmosfére spolu s ich   rodinnými príslušníkmi nielen zo Slovenska ale aj zo zahraničia.  Oblátska rodina sa rozrástla na tento deň  o množstvo nových tvárí. Zišlo sa nás požehnane, až 40 duší.  Medzi nimi manželia a manželky oblátov, ich deti, vnúčatká i ďalšia rodina. Potešili sme sa každému novému človiečikovi.

(viac…)

Obláti Erika a Miloš

Druhý prázdninový júlový  víkend, od 6. do 9. júla, sa v Bacúrove uskutočnilo plánované   letné stretnutie oblátov a ich rodín. Tento rok sme pozvali už aj kandidátov, ktorí o pár dní zložili prísľuby a stali sa súčasťou našej oblátskej rodiny.  Kvôli rodinným povinnostiam veľa oblátov nemohlo prísť. Vyskytol sa ešte ďalší problém: nečakaná porucha  vodného čerpadla spôsobila prevádzku domu v Bacúrove  v obmedzenom režime „bez vody“, a to odradilo ďalších,  ktorí plánovali prísť.

(viac…)

Pozývame nových záujemcov pre vstup k oblátom nášho kláštora v Sampore.

11.3. a 1.4. 2017

Bude možnosť sa zúčastniť na formačnom stretnutí kandidátov, ktorí sa pripravujú na zloženie svojich prísľubov. Tým sa začlenia do stále rozvíjajúcej sa komunity našich oblátov.

(viac…)

Oblátka Erika

Už v prvom týždni nového roka 2017 nám materský kláštor benediktínskych mníchov
v Sampore  umožnil posilniť sa  na duchu i na tele  duchovnými cvičeniami. Plné tri dni (od 5.1. večera do 8.1. obeda) sme prežívali ešte vianočnú atmosféru kláštora, dýchali čerstvý samporský vzduch a pookriali v spoločenstve mníchov aj nás oblátov.  Celých 24 hodín počas dňa sme sa mohli plne venovať sebe, pretože o  našu telesnú schránku sa s veľkou starostlivosťou postarali bratia a otcovia benediktíni a duchovný program nám zabezpečoval otec podprior Jozef Brodňanský OSB, ktorý viedol duchovné cvičenia. Pozvanie na duchovné cvičenia  z nás prijali Miloš K., Tomáš V., Rado B.,Anička D., Dada H., Erika L., Janko M. s manželkou Darinkou, Lukáš K. s manželkou Jankou a Dominika M. s malým synčekom Benjamínom.

(viac…)

Oblát Tomáš

Sv. Benedikt píše vo svojej Reguly:

„Predovšetkým a nadovšetko nech sa venuje starostlivosť chorým, nech sa im slúži skutočne ako Kristovi…“ (RB 36,1)

„Chorým a slabým bratom treba dať takú prácu alebo zamestnanie, aby neboli ani nečinní, ani ťažkou prácou unavení alebo podnecovaní k úniku.“ (RB 48, 24)

 „Nečinnosť je nepriateľom duše“ (RB 48,1)

Tieto výroky ma motivujú k práci s mladými ľuďmi s telesným limitom, ktorí chcú byť užitoční a uplatniť sa. Osamostatniť sa od rodičov a žiť zmysluplný aktívny život.

Vytvorili sme s manželkou občianske združenie TU SOM DOMA (http://tusom.weebly.com/), ktoré sa venuje začleňovaniu mladých ľudí so znevýhodnením do spoločnosti prostredníctvom zmysluplných aktivít. Zatiaľ máme dve aktivity, pomocou, ktorých sa snažíme pomáhať.

(viac…)