Oblát: Miroslav Jozefiak 

Clementínska sála  Piatok 15. septembra 2023

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Srdečne vás vítam a som rád, že sa s vami môžem stretnúť pri príležitosti vášho svetového kongresu.
Benediktínsky oblát „vo svojom vlastnom rodinnom a sociálnom prostredí uznáva a prijíma Boží dar… inšpirujúc svoju vlastnú cestu viery hodnotami Svätej reguly a mníšskej duchovnej tradície“

Toto je z článku 2 Stanov talianskych benediktínskych oblátov. Tu mám na mysli vašu charizmu, ktorú, verím, možno istým spôsobom zhrnúť do veľmi krásneho vyjadrenia svätého Benedikta, ktorý svojich nasledovníkov pozval, aby mali „srdce rozšírené nevýslovnou sladkosťou lásky“ (Regula sv. Benedikt, Prológ, č. 49). Aká krásna je táto veta: srdce rozšírené nevýslovnou sladkosťou lásky! Toto rozšírené srdce charakterizuje benediktínskeho ducha, ktorý oživil spiritualitu západného sveta a následne sa rozšíril na všetky kontinenty. Tento výraz „rozšírené srdce“ je veľmi dôležitý. Benediktínska charizma bola po stáročia charizmatickým ohlasovateľom milosti, pretože jej korene sú také pevné, že strom dobre rastie, odoláva zubu času a prináša pikantné ovocie evanjelia. Verím, že toto rozšírené srdce je tajomstvom veľkého evanjelizačného diela, ktoré vykonáva benediktínske mníšstvo a ktorému sa sľubujete ako obláti, „obetovaní“ v šľapajach veľkého svätého opáta. Preto sa chcem s vami krátko zamyslieť nad tromi aspektmi tohto „rozšírenia srdca“: hľadaním Boha, nadšením pre evanjelium a pohostinnosťou. Benediktínsky život je poznačený predovšetkým neustálym hľadaním Boha, jeho vôle a zázrakov, ktoré koná. Toto hľadanie sa deje predovšetkým prostredníctvom jeho slova, ktorým vás každý deň živí lectio divina. Robíte to však aj tým, že budete uvažovať o stvorení, necháte sa vyzvať každodennými udalosťami, zakúsite prácu ako modlitbu, až po premenu samotných prostriedkov vašej práce na nástroje požehnania a napokon prostredníctvom ľudí v týchto bratoch a sestrách, na ktorého ťa Božia Prozreteľnosť vedie. Pri tom všetkom ste povolaní hľadať Boha. Druhou dôležitou vlastnosťou je nadšenie pre evanjelium. Podľa vzoru mníchov sú životy tých, ktorí sa inšpirujú svätým Benediktom, darované, celistvé a bohaté. Ako mnísi, ktorí robia miesta, kde žijú, plodnými a svoje dni poznajú pracovitosťou, aj vy ste týmto spôsobom povolaní, aby ste svoje každodenné prostredie premenili, nech už žijete kdekoľvek, tým, že budete pôsobiť ako kvások v ceste, so zručnosťou a zodpovednosťou a zároveň s jemnosťou a súcitom. Druhý vatikánsky koncil výrečným spôsobom načrtáva toto misijné nadšenie, keď hovorí o úlohe laikov v Cirkvi, keď hovorí, že sú povolaní „hľadať Božie kráľovstvo zapájaním sa do časných záležitostí a usmerňovaním podľa Božej vôle“. … zvnútra ako kvas“ (Lumen gentium, 31). V tomto zmysle by sme si mali uvedomiť, čo dokázala vybudovať prítomnosť mníšstva s jeho modelom evanjeliového života, ktorý sa vyznačuje heslom ora et labora a pokojným obrátením a integráciou početných národov, v prechodnom období od pádu  Rímskej ríše k zrodu stredovekej spoločnosti! Všetka táto horlivosť sa zrodila z nadšenia pre evanjelium a aj toto je pre vás veľmi aktuálna záležitosť. V dnešnej dobe, v globalizovanom, ale roztrieštenom a rýchlo sa meniacom svete oddanom konzumu, v prostredí, kde sa niekedy zdá, že rodinné a sociálne korene sa niekedy takmer vytrácajú, nie sú potrební kresťania, ktorí ukazujú prstom, ale nadšení svedkovia, ktorí vyžarujú evanjelium“ v živote cez život“. Toto je vždy pokušenie: prejsť od „kresťanských svedkov“ k „kresťanským žalobcom“. Je len jeden žalobca, diabol. Nemali by sme prevziať úlohu diabla, ale Ježiša. Sme študentmi Ježišovej školy, blahoslavenstiev. Treťou charakteristikou benediktínskej tradície, o ktorej sa chcem zamyslieť, je pohostinnosť. Svätý Benedikt tomu vo svojej regule venoval celú kapitolu (porov. Kap. LIII, O prijímaní hostí). Kapitola začína týmito slovami: „Všetci hostia, ktorí prídu do kláštora, nech sú prijatí ako Kristus, lebo jedného dňa povie: Bol som cudzincom a prijali ste ma“ (Mt 25, 35)“ (č. 1). ). Venit hospes, venit Christusa. A pokračoval tým, že naznačil niektoré konkrétne postoje, ktoré by mala zaujať celá komunita vo vzťahu k hosťom: „Nech mu vyjdú v ústrety, prejavujúc mu svoju lásku v každom smere;… nech sa spolu modlia a potom nech sa stýkajú a vymenili si bozk mieru“ (č. 3), to znamená, že by sa mali s hosťom podeliť o to, čo im je najdrahšie. Benedikt potom hovoril o tých, ktorí sú „zvláštnymi“ hosťami, a povedal: „Nech sa najviac stará o prijímanie chudobných a pútnikov, pretože v nich je osobitne prijímaný Kristus“ (č. 15). Ako obláti je vaším širším kláštorom svet, mesto a pracovisko, pretože tam ste povolaní byť vzormi privítania každého, kto klope na vaše dvere, a vzormi v prednostnej láske k chudobným. To je to, čo znamená privítať, no napriek tomu sme konfrontovaní s pokušením uzavrieť sa. Dnes v našej spoločnosti, našej kultúre, dokonca aj v kresťanskej kultúre, je jedným zo spôsobov, ako sa uzavrieť pred ostatnými, klebety. Klebety „špinia“ iných ľudí. „Uzatváram sa pred inou osobou, pretože je úbohá.“ Prosím, ako benediktíni, nech je váš jazyk vyhradený na chválenie Boha, a nie na ohováranie iných. Ak dokážete zmeniť svoje životy tak, že nebudete hovoriť o druhých zle, otvoríte dvere pre svoje kanonizácie! Týmto spôsobom sa posúvajte vpred. Niekedy sa zdá, že naša spoločnosť sa pomaly dusí v zamknutých trezoroch sebectva, individualizmu a ľahostajnosti. Klebety nás uzatvárajú do tejto reality. Drahí bratia a sestry, chcem s vami žehnať Pána za veľké dedičstvo svätosti a múdrosti, ktorých ste správcami, a pozývam vás, aby ste svoje srdce naďalej rozširovali a každý deň ho zverovali Božej láske a neprestávali hľadať s nadšením o nej vydávať svedectvo a vítať ju v tých najchudobnejších, s ktorými vás život zavedie. Zo srdca ďakujem za vašu obetu a prosím vás, aby ste sa nezabudli za mňa modliť. Ďakujem! 

Preklad zo stránky: https://www.vatican.va/content/francesco/en/speeches/2023/september/documents/20230915-congresso-oblati-benedettini.html