Archív kategorií: Nezaradené

Benediktínsky deň v Zázrivej

Obláti Lenka a Miro Jozefiak

11. júl 2020 – sviatok sv. Benedikta, zakladateľa mníšskeho rádu, patróna Európy a mocného orodovníka a prímluvcu v nebi. Deň našich slávnostných prísľubov, deviatych nových oblátov, ktorí sme sa takto začlenili do benediktínskej rodiny.. Aby sme ju mohli lepšie spoznať, zorganizovali – tí služobne starší obláti – stretnutie oblátov s mníchmi. Tento rok to bolo v rázovitej dedinke Zázrivá.

Tak vybrali sme sa aj my, komplet celá rodina. Zázrivá nie je až tak veľmi vzdialená od nás a cesta cez les v Oravskej Lesnej túto vzdialenosť ešte skrátila. čas príchodu do 10.00 sme stihli. Privítali nás domáci hostitelia a po krátkom presune áut na parkovisku sme vstúpili do priestoru chaty, kde už sedeli, čakali, debatovali a usmievali sa ostatní obláti. Deti hneď zaujali miesta na hojdačkách a trampolíne, no aj napriek snahe dospelých a starších detí, jedno dieťa vypadlo z trampolíny. Vlastne sa preskákalo na zem cez otvor, ktorý bol v trampolíne. Nestalo sa mu nič, nakoľko  pristálo na tráve pod trampolínou. troška plaču aspoň oživilo priestory a upozornilo ostatné deti, že si majú dávať väčší pozor.

O pár minút sa objavila čierna dodávka, y ktorej vystúpili čierni mnísi – boli zladení. Po pozdravoch a uvítaní sme nastúpili do áut a šli ku kostolu, kde o 11.00 začínala sv. omša. Bola spojená s modlitbou cez deň z breviára. V ten deň sa slávil sviatok Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa. Otec Cyprián prečítal evanjelium o mučeníckej smrti sv. Jána. Otec Jozef si v homílii pomohol knihou Na pleciach obrov, ktorá má na obale výstižný obrázok. Po sv. omši nasledoval presun na chatu, kde bol čas obedu, ktorí pripravili zázrivskí kuchári.

Po obede sme sa vyviezli na parkovisko odkiaľ sme šli pešo zázrivskými lúkami. Viezli sme sa v tom čiernom aute s tým čiernym mníchom s malou briadkou., ktorý to hore kopcom dobre rozbehol. Až tak, že Mikuláš sa prekvapene opýtal: “to môže mních tak rýchlo jazdiť?” To som ešte netušil, že po návrate na chatu sa bude znova pýtať. Čo? O chvíľu sa dočítate. Nad parkoviskom bola hotová zoologická záhrada: kone, sliepky, kačky, čínske prasiatka,, barany a ovce, dokonca pštrosy a krava. Lenže tá nebola živá, ale zrejme plastová a dala sa dojiť. Keď ste ju potiahli vystrekla z vemena voda. Výborná skúsenosť pre tých, ktorí ešte nedojili živú kravu. Cestou po lúke sme sa zastavili, oddýchli a pomodlili vešpery.

Po návrate na chatu sa odohrala milá udalosť pre niektoré oblátky, ktoré si uvedomili, že majú za sebou polovicu života. No a ako by to bolo, keby sa okrúhle narodeniny oslávili len tak – bez torty, korbáčikov a obložených mís. A keďže atmosféra bola príjemná, otec Jozef si zapálil fajku. A vtedy nasledovala druhá znepokojujúca otázka Mikuláša: “môže mních fajčiť?” Snažil som sa mu vysvetliť, že aj mních je len človek z mäsa a kostí, ktorý potrebuje jesť, piť, spať ako aj my, ale že žije v spoločenstve iných mníchov v kláštore, ktorí sa zasvätili Bohu a snažia sa o kresťanskú dokonalosť spoločnou modlitbou, stolovaním, cnostným životom, askézou, pôstom a bratským spolunažívaním a že tá fajka, nie je žiadna závislosť na tabakovom dyme, ale forma relaxu.

S pribúdajúcim časom sa naše spoločenstvo začalo zmenšovať. Na záver sme si mohli vypočuť, ale aj vidieť rozprávku, ktorú prerozprávala oblátka Aňa. No darmo, keď máš priezvisko po  známom spisovateľovi niečo sa nalepí.😁 a tak nám zostalo už len rozobrať stany, stoly a lavice a všetko upratať.

Ďakujeme za prípravu a zorganizovanie stretnutia a za spoločný čas byť spolu s mníchmi. A ďakujeme Cypriánovi za fotodokumentáciu celého stretnutia. Wszystko bylo takie cudowne😇

Som presvedčený o tom, že celé naše stretnutie smerovalo k tomu, čo bolo základom pre mníšsky život sv. Benedikta – “aby bol vo všetkom oslávený Boh”. Pax.

M+L Jozefiakovci

V Mútnom, roku Pána 2020, na sviatok sv. archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela

Foto – Oblátka Erika

Oblátske ohliadnutie za rokom 2019

Oblát Miloš

Rád by som sa podelil o to , čo sme ako oblátska rodina spolu prežili aj vďaka naším mníchom , ktorí nás vždy srdečne prijímajú v kláštore.

Naše stretnutia prebiehali každý mesiac pod duchovným vedením o. Jozefa a organizačne nás usmerňoval o.Ján. Na začiatku roka sme sa stretli na duchovných cvičeniach, kde nám o. Jozef priblížil mníšsky duchovný život v myšlienkach o. Jána Klimaka o pokore, dare sĺz a o dokonalom pamätaní na smrť- „memento mori“, ktoré nedesí. Áno  pamätanie na smrť nemusí desiť , keď žijeme  náš cieľ ako stretnutie s Tým , ktorý je objímajúcou láskou.

Na našich mesačných stretnutiach,   trávime doobedie prácou s mníchmi. Poobedie v modlitbe a duchovnom slove. Počas benediktínskych sviatkov  sa niektorí obláti zapoja svojou pomocou pri agapé po svätej omši.

V lete sme sa stretli už na  druhom ročníku stretnutia s mníchmi. Vždy sa naň veľmi tešíme. Tentokrát to bolo v Oravskom Veselom. Všetko pripravili oravskí obláti. Prišli  štyria mnísi:  o. Jozef, o. Cyprián, br. Ladislav a br. Svorad. Doobeda sme slávili sv. omšu a po obede sme vyšli na krátku prechádzku, na ktorej sme zažili „dar sĺz a bleskov“. Parádne sme zmokli, no nakoniec sme sa tešili v teplom domčeku a smiali sa, aké spestrenia nám pripravil Pán.

Aj tento rok prebieha príprava kandidátov na oblatúru.  Bude vrcholiť  v prvých mesiacoch nového roka. Takto do našej  komunity pribudnú nový obláti po zložení prísľubov priorovi o. Vladimírovi.

Na záver myšlienka, ktorú som aj vďaka oblatúre  pochopil počas v tohto roka. Keďže sme sa veľa rozprávali o pokore,  uvedomil  som si, ako málo je pokory  v bežnom živote. Často je to skôr strojená pokora, čí nízke sebavedomie u niektorých ľudí. Skutočná pokora je však vzácnosť. Často mám pocit , že v našom vnútri býva skrytá nadradenosť a pocit , že  som lepší. Možno aj v nás „úprimných“ kresťanoch. Veľmi ma oslovilo slovo o. Klimaka „ dokonalý plač nad sebou je možnosť neposudzovať druhých“.

Je  veľkým darom pre nás mať možnosť byť aspoň malinkou súčasťou benediktínskej rodiny , pri ktorej môžeme prežívať dar Božej prítomnosti.

Foto: Oblátka Erika

Prírastok v samporskej oblátskej rodine

Oblátka Erika

11. júl 2017 bol pre naše oblátske spoločenstvo novým historickým medzníkom. Do oblátskej komunity pribudli 5 noví členovia. Počas slávnosti sv. Benedikta v kláštore Premenenia Pána zložili do rúk otca priora Vladimíra Kasana oblátske prísľuby Daniel Volek, Miriam Faglicová, Emília Púčeková, Ľubica Sedlická a Monika Čunderlíková. Noví obláti prijali od  otca priora regulu sv. Benedikta, podľa ktorej sa budú snažiť usmerňovať svoje životné cesty vo svete, tam, kde sú Pánom povolaní. Svätú omšu, počas ktorej kandidáti spečatili svoju oblatúru,  celebroval žilinský diecézny biskup otec Tomáš Galis.

Pokračovať na Prírastok v samporskej oblátskej rodine