Mesačné archívy: október 2020

Benediktínsky deň v Zázrivej

Obláti Lenka a Miro Jozefiak

11. júl 2020 – sviatok sv. Benedikta, zakladateľa mníšskeho rádu, patróna Európy a mocného orodovníka a prímluvcu v nebi. Deň našich slávnostných prísľubov, deviatych nových oblátov, ktorí sme sa takto začlenili do benediktínskej rodiny.. Aby sme ju mohli lepšie spoznať, zorganizovali – tí služobne starší obláti – stretnutie oblátov s mníchmi. Tento rok to bolo v rázovitej dedinke Zázrivá.

Tak vybrali sme sa aj my, komplet celá rodina. Zázrivá nie je až tak veľmi vzdialená od nás a cesta cez les v Oravskej Lesnej túto vzdialenosť ešte skrátila. čas príchodu do 10.00 sme stihli. Privítali nás domáci hostitelia a po krátkom presune áut na parkovisku sme vstúpili do priestoru chaty, kde už sedeli, čakali, debatovali a usmievali sa ostatní obláti. Deti hneď zaujali miesta na hojdačkách a trampolíne, no aj napriek snahe dospelých a starších detí, jedno dieťa vypadlo z trampolíny. Vlastne sa preskákalo na zem cez otvor, ktorý bol v trampolíne. Nestalo sa mu nič, nakoľko  pristálo na tráve pod trampolínou. troška plaču aspoň oživilo priestory a upozornilo ostatné deti, že si majú dávať väčší pozor.

O pár minút sa objavila čierna dodávka, y ktorej vystúpili čierni mnísi – boli zladení. Po pozdravoch a uvítaní sme nastúpili do áut a šli ku kostolu, kde o 11.00 začínala sv. omša. Bola spojená s modlitbou cez deň z breviára. V ten deň sa slávil sviatok Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa. Otec Cyprián prečítal evanjelium o mučeníckej smrti sv. Jána. Otec Jozef si v homílii pomohol knihou Na pleciach obrov, ktorá má na obale výstižný obrázok. Po sv. omši nasledoval presun na chatu, kde bol čas obedu, ktorí pripravili zázrivskí kuchári.

Po obede sme sa vyviezli na parkovisko odkiaľ sme šli pešo zázrivskými lúkami. Viezli sme sa v tom čiernom aute s tým čiernym mníchom s malou briadkou., ktorý to hore kopcom dobre rozbehol. Až tak, že Mikuláš sa prekvapene opýtal: “to môže mních tak rýchlo jazdiť?” To som ešte netušil, že po návrate na chatu sa bude znova pýtať. Čo? O chvíľu sa dočítate. Nad parkoviskom bola hotová zoologická záhrada: kone, sliepky, kačky, čínske prasiatka,, barany a ovce, dokonca pštrosy a krava. Lenže tá nebola živá, ale zrejme plastová a dala sa dojiť. Keď ste ju potiahli vystrekla z vemena voda. Výborná skúsenosť pre tých, ktorí ešte nedojili živú kravu. Cestou po lúke sme sa zastavili, oddýchli a pomodlili vešpery.

Po návrate na chatu sa odohrala milá udalosť pre niektoré oblátky, ktoré si uvedomili, že majú za sebou polovicu života. No a ako by to bolo, keby sa okrúhle narodeniny oslávili len tak – bez torty, korbáčikov a obložených mís. A keďže atmosféra bola príjemná, otec Jozef si zapálil fajku. A vtedy nasledovala druhá znepokojujúca otázka Mikuláša: “môže mních fajčiť?” Snažil som sa mu vysvetliť, že aj mních je len človek z mäsa a kostí, ktorý potrebuje jesť, piť, spať ako aj my, ale že žije v spoločenstve iných mníchov v kláštore, ktorí sa zasvätili Bohu a snažia sa o kresťanskú dokonalosť spoločnou modlitbou, stolovaním, cnostným životom, askézou, pôstom a bratským spolunažívaním a že tá fajka, nie je žiadna závislosť na tabakovom dyme, ale forma relaxu.

S pribúdajúcim časom sa naše spoločenstvo začalo zmenšovať. Na záver sme si mohli vypočuť, ale aj vidieť rozprávku, ktorú prerozprávala oblátka Aňa. No darmo, keď máš priezvisko po  známom spisovateľovi niečo sa nalepí.😁 a tak nám zostalo už len rozobrať stany, stoly a lavice a všetko upratať.

Ďakujeme za prípravu a zorganizovanie stretnutia a za spoločný čas byť spolu s mníchmi. A ďakujeme Cypriánovi za fotodokumentáciu celého stretnutia. Wszystko bylo takie cudowne😇

Som presvedčený o tom, že celé naše stretnutie smerovalo k tomu, čo bolo základom pre mníšsky život sv. Benedikta – “aby bol vo všetkom oslávený Boh”. Pax.

M+L Jozefiakovci

V Mútnom, roku Pána 2020, na sviatok sv. archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela

Foto – Oblátka Erika