Toto bola ústredná myšlienka duchovných cvičení pre oblátov, ktoré sa konali v dňoch 4.-7.januára 2024 v kláštore Premenia Pána v Sampore. Cvičenia viedol otec Juraj Pigula, augustiniánsky mních, znalec patrológie a človek plný múdrosti, ducha a veselej povahy.

Rozšírenie misie kláštorov, ktorým slúžime

Expanding the Mission of the Monasteries We Serve

Opát primas Gregory Polan, OSB 14.september 2023

pripravila: obl. Dominika Minka

Keď hovoríme o rozšírení misie kláštorov, ktorým slúžime, musíme premýšľať a uvažovať o základných prvkoch mníšskeho života komunít, ktorým slúžime. Jednoducho povedané, aby hovoriť o misie benediktínskych kláštorov stačí použiť niekoľko slov, hoci tieto slová majú veľký význam. Tie základné slová sú modlitba a zmierenie. Vždy je jasné, že myslíme na modlitbu, ale aj na zmierenie. Čo tým myslíme? Sú toľkí ľudia, čo prichádzajú do kláštorov, aby našli nejaký druh uzdravenia a zmierenia vo svojom živote: či už sú to problémy v rodine; nedorozumenia medzi priateľmi alebo susedmi; zranené pocity; dlhotrvajúci hnev; rozpady v manželstvách alebo jednoduché pocity zlyhania v ich živote, v práci, vo vzťahoch, v rodinách.

Oblát: Miroslav Jozefiak

„Usudzujeme, že pre každodenné posilnenie, či už v čase šiestej alebo deviatej
hodiny, postačia pre každý stôl dve varené jedlá s ohľadom na rozdielnosti
jednotlivcov, aby ten, kto nemôže jesť jedno, posilnil sa druhým. Dve varené jedlá
teda musia stačiť všetkým bratom; keby bolo ovocie alebo mladá zelenina, môže
sa dodať ako tretie“. (Regula 13 kap.) Tieto slová zapísal sv. Benedikt vo svojej
Reguly veľmi dávno. A stále sú aktuálne a platia dodnes.

Z anglického originálu preložil oblát: Miroslav Jozefiak

Svätý Benedikt (480-547 nl) je patrónom študentov a zároveň jedným z patrónov Európy. Mal nesmierny vplyv na našu vzdelávaciu prax a mal veľa spoločného s podobou západnej kultúry. Keď však svätý Benedikt v roku 529 n. l. založil kláštor Monte Cassino, to, čo by sme nazvali „vzdelaním“, nemal v prvom rade na mysli a rozhodne nemyslel na európsku civilizáciu.

Zo stránky benediktínov v Tynci preložil oblát Miroslav Jozefiak

Hľadanie Boha je základom kresťanského života – neustále, vytrvalé úsilie, ktoré sprevádza všetko, čo robíte. Pri tomto hľadaní musíte byť vytrvalí a trpezliví a vyhýbať sa skratkám. Tým, ktorí sa podujali na toto úsilie, hrozí, že zablúdia po falošnej stope, preto je dôležité počúvať Božiu vôľu a dôverovať Bohu, ktorému má veriaci odovzdať celý svoj život, celé svoje srdce, každú myšlienku. Obláti teda nehľadajú Boha len v samotnej modlitbe, ale aj v každodennom zhone každodenného života a v mnohých svojich aktivitách sa učia vidieť, ako ich jeho láska vedie na ceste viery.

Prvé slovo prológu je: počúvajte. Kresťan má počúvať tak, aby počul Boží hlas, rozpoznal Jeho vôľu a mohol Mu dôverovať. Takto prekoná pokušenie byť trúfalým a vyhne sa pasci, ktorú si na seba nastraží, keď si zle vyloží slobodu. V bežných každodenných záležitostiach by mal byť oblát citlivým poslucháčom a vo všetkom, čo sa mu deje, by sa mal naučiť vidieť Božiu prítomnosť, jeho pôsobenie a lásku.

Pokračovanie na odkaze:

https://oblati.benediktini.sk/wp-content/uploads/2023/02/co-ponuka-regula.pdf

Oblát: Miroslav Jozefiak

Posledné dni vianočného obdobia v tomto liturgickom roku prežila väčšia časť oblátov vo svojom materskom kláštore v Sampore. Zišli sa tam, aby si vykonali duchovné cvičenia. Keďže exercitátor sa nemohol dostaviť pre chorobu, DC viedol prefekt oblátov o. Jozef.

o. Jozef

Ponúkam krátke svedectvá ľudí, ktorý už viac rokov žijú v rodinnom prostredí mníšsku cestu benediktínskej cesty pri našom kláštore. Spoločenstvo oblátov obohatili svojím vstupom do ročnej formácie noví kandidáti 13 novembra. Prajem Ewe Horváthovej, Stanovi Chomistekovi, Máriovi Kubasovi a Palovi Šmýkalovi, ich čas rozlišovania a prípravy na trvalý vstup do spoločenstva Samporských oblátov naplní Svetlom, ktoré prichádza cez malé Dieťa a zväčší ich srdce pre pravdivý život v dnešnom svete.

Oblát: Miroslav Jozefiak

Laický opát (abbas laicus, abbas miles), meno používané na označenie laika, ktorému kráľ alebo niekto z autorít udelil opátstvo ako odmenu za poskytnuté služby mal na starosti majetok, ktorý k nemu patrí, a mal nárok na časť príjmu. Tento zhubný zvyk mal zlý vplyv na život kláštora.
Existoval hlavne vo Franskej ríši od ôsmeho storočia až do cirkevných reforiem v jedenástom storočí.

Oblát: Miroslav Jozefiak

Benediktínsky spôsob života býva spravidla charakterizovaný formulkou ora et labora – modli sa a pracuj. V Reguli sv. Benedikta ju však nenájdeme. Použil ju až v 9. st. sv. Benedikt z Aniane, ktorý v karolínskom období ovplyvnil spôsob života mnohých kláštorov. Benedikt sa usiloval o vyvážený vzťah medzi modlitbou a prácou. Benediktínsky pracovný étos poznamenal rozhodujúcim spôsobom postoj západného sveta k práci. Pre starovekých grékov bola práca spájaná s otrockou činnosťou. Tento postoj prevzali aj starovekí Rimania. Až sv. Augustín dáva práci iný význam. Práca je pre neho Božím prikázaním pre človeka. A sv. Benedikt vychádza zrejme práve zo sv. Augustína. Práca je pre neho duchovná cesta, na ktorej stretávame Boha a seba samého a otvárame sa pre iných ľudí.

Oblátka Lenka Jozefiaková

V stredu 28.9. 2022 na sviatok sv. Václava českého kniežaťa sa uskutočnilo mimoriadne stretnutie oblátov prostredníctvom videokonferencie. Dôvodom na jeho zvolanie bola návšteva obláta Richarda  z USA, ktorý putuje po rôznych kláštoroch v rôznych štátoch Európy a zavítal aj do Sampora k benediktínom. Richard nie je katolík, patrí do luteránskej evanjelikálnej cirkvi.