Oblát: Miroslav Jozefiak

Benediktínsky spôsob života býva spravidla charakterizovaný formulkou ora et labora – modli sa a pracuj. V Reguli sv. Benedikta ju však nenájdeme. Použil ju až v 9. st. sv. Benedikt z Aniane, ktorý v karolínskom období ovplyvnil spôsob života mnohých kláštorov. Benedikt sa usiloval o vyvážený vzťah medzi modlitbou a prácou. Benediktínsky pracovný étos poznamenal rozhodujúcim spôsobom postoj západného sveta k práci. Pre starovekých grékov bola práca spájaná s otrockou činnosťou. Tento postoj prevzali aj starovekí Rimania. Až sv. Augustín dáva práci iný význam. Práca je pre neho Božím prikázaním pre človeka. A sv. Benedikt vychádza zrejme práve zo sv. Augustína. Práca je pre neho duchovná cesta, na ktorej stretávame Boha a seba samého a otvárame sa pre iných ľudí.

Benedikt pripisuje práci trojaký význam: najprv slúži pre mníchov, aby sa ňou dokázali postarať o potreby k životu. Kto si dokáže  zaobstarať všetko potrebné k životu sám, nie je závislý na druhých. Je tiež dôležitá, lebo je službou lásky pre druhých ľudí. Je výrazom lásky k blížnemu. A prácou má byť oslavovaný Boh, má totiž duchovnú dimenziu. To vyjadruje najvýstižnejšia veta z Reguly prebratá zo sv. Písma: ut in omnibus glorificetur Deus (1 Pt 4,11). Začiatočné písmena týchto slov u.i.o.g.D. bývali zobrazované na všetkých dielach mníchov benediktínov, od kníh , listín, až po stavby. Všetko, čo je stvorené, je stvorené na oslavu Boha.

Druhá podmienka, preto aby práca slúžila na oslavu Boha je poslušnosť. Benedikt nemyslí, len na poslušnosť voči opátovi, ale nato, že pri práci je dôležitá spolupráca. Komunikácia a informácie sa dnes považujú za nevyhnutné predpoklady pre efektívnu prácu.

Treťou podmienkou duchovného rozmeru práce je vnútorná sloboda. Každý mních ako i človek má pracovať poctivo a nepodvádzať. Sv. Benedikt tu uvádza príbeh Ananiáša a Zafiry zo Skutkov apoštolov. (Sk 5,1-11). Lakomstvo vedie k neslobode. Človek je v zajatí toho, čo by chcel mať. Zisk z práce nemá slúžiť len túžbe po zhromažďovaní ďalšieho zisku. Tým by sme sa stali závislými stále niečo vlastniť, viacej a viacej. Zisk by pohltil vnútorné plody mojej práce. Vnútorná sloboda mi umožňuje radovať sa z práce bez toho, aby som sa obhliadal po svojej výnimočnosti a po výške zisku.

Práca vychádza z rovnakých vnútorných postojov ako modlitba. Pri modlitbe sa nekrútim okolo seba samého, ale otváram sa Bohu. Vo všetkých mojich myšlienkach a slovách chcem, aby bol oslávený Boh. Rovnako pri práci sa oslobodzujem od seba a svojich potrieb a vstupujem do služby Božej. Nepracujem sám pre seba, ale pre Boha a pre druhých ľudí. I únava z ťažkej práce sa môže stať príležitosťou k stretnutiu s Bohom. Život mníchov je neustálou modlitbou. A tá je prepletená prácou. Modlitba pomáha porozumieť motivácií, ktorá vedie moju prácu.

Silvester Krčméry vo svojej obhajobe, ktorú predniesol na súde v Trenčíne 24. júna 1954 povedal: „Preto i my sme žili úplne službe Bohu a ľuďom. Nepotrebovali sme majetky ani
odmeny, ba ani svoj minimálny plat, ktorý sme, ostatne, aj tak väčšinou rozdali. A najvyššou odmenou nám bolo, že tým zároveň slúžime Bohu a plníme jeho vôľu. Tým, že sme slúžili Bohu a človeku, tým sme slúžili aj ľudskej spoločnosti, a podľa dnešnej terminológie aj robotníckej triede. Preto v našom zamestnaní a našej práci nenájdete ani najmenší háčik, lebo si myslím, že každý z nás robil v zamestnaní viac, ako bola jeho povinnosť. Našu prácu nechápeme len ako zdroj príjmov, kariéry alebo ako zaujímavého koníčka či šport. Ale ako uskutočňovanie Krista v konkrétnom živote“. U.I.O.G.D.

  (Zdroj: Sväté Písmo, Regula sv. Benedikta, Anselm Grun: Svatý Benedikt s Nursie, Film Slobodní)