Posledné dni vianočného obdobia v tomto liturgickom roku prežila väčšia časť oblátov vo svojom materskom kláštore v Sampore. Zišli sa tam, aby si vykonali duchovné cvičenia. Keďže exercitátor sa nemohol dostaviť pre chorobu, DC viedol prefekt oblátov o. Jozef.
Ponúkam krátke svedectvá ľudí, ktorý už viac rokov žijú v rodinnom prostredí mníšsku cestu benediktínskej cesty pri našom kláštore. Spoločenstvo oblátov obohatili svojím vstupom do ročnej formácie noví kandidáti 13 novembra. Prajem Ewe Horváthovej, Stanovi Chomistekovi, Máriovi Kubasovi a Palovi Šmýkalovi, ich čas rozlišovania a prípravy na trvalý vstup do spoločenstva Samporských oblátov naplní Svetlom, ktoré prichádza cez malé Dieťa a zväčší ich srdce pre pravdivý život v dnešnom svete.
Laický opát (abbas laicus, abbas miles), meno používané na označenie laika, ktorému kráľ alebo niekto z autorít udelil opátstvo ako odmenu za poskytnuté služby mal na starosti majetok, ktorý k nemu patrí, a mal nárok na časť príjmu. Tento zhubný zvyk mal zlý vplyv na život kláštora. Existoval hlavne vo Franskej ríši od ôsmeho storočia až do cirkevných reforiem v jedenástom storočí.
Benediktínsky spôsob života býva spravidla charakterizovaný formulkou ora et labora – modli sa a pracuj. V Reguli sv. Benedikta ju však nenájdeme. Použil ju až v 9. st. sv. Benedikt z Aniane, ktorý v karolínskom období ovplyvnil spôsob života mnohých kláštorov. Benedikt sa usiloval o vyvážený vzťah medzi modlitbou a prácou. Benediktínsky pracovný étos poznamenal rozhodujúcim spôsobom postoj západného sveta k práci. Pre starovekých grékov bola práca spájaná s otrockou činnosťou. Tento postoj prevzali aj starovekí Rimania. Až sv. Augustín dáva práci iný význam. Práca je pre neho Božím prikázaním pre človeka. A sv. Benedikt vychádza zrejme práve zo sv. Augustína. Práca je pre neho duchovná cesta, na ktorej stretávame Boha a seba samého a otvárame sa pre iných ľudí.
V stredu 28.9. 2022 na sviatok sv. Václava českého kniežaťa sa uskutočnilo mimoriadne stretnutie oblátov prostredníctvom videokonferencie. Dôvodom na jeho zvolanie bola návšteva obláta Richarda z USA, ktorý putuje po rôznych kláštoroch v rôznych štátoch Európy a zavítal aj do Sampora k benediktínom. Richard nie je katolík, patrí do luteránskej evanjelikálnej cirkvi.
Duchovné cvičenia oblátov, ktoré vnímame ako stretnutie v spoločnom zdieľaní svojich túžob, myšlienok, pocitov, toho načo nás Svätý Duch upozorní v nás, pre nás a náš život.
Siedma kapitola Reguly sv. Benedikta začína biblickými slovami: „každý kto sa povyšuje, bude ponížený a kto sa ponižuje bude povýšený“. (Lk 14,11; Mt 23,12). Reč je teda o pokore, o vlastnej vnútornej ceste každého človeka, nielen mnícha. Téma, ktorá dnes moc nepúta pozornosť a neoslovuje. Úvod kapitoly poukazuje na cieľ pokory. Benedikt nám kladie pred oči obraz nebeského rebríka. Jakub na úteku pred svojim bratom Ezauom – na úteku pred vlastným tieňom – uvidel vo sne rebrík vedúci do neba. Po jeho stupňoch zostupovali a vystupovali anjeli.
Týmto slovom Mária a Daniel Volkovci uvažujú o našom spoločnom stretnutí.
Prvého septembra privítali bratov benediktínov a členov oblátskej rodiny vo svojom dome v Zálesí pri Bratislave. Obláti sa raz ročne stretávajú mimo kláštora. Všetci tí, ktorí sa môžu stretnutia zúčastniť, majú príležitosť prežívať bratstvo a pohostinnosť v dome niektorého z oblátov. Zakaždým sú pozvaní aj mnísi. Spoločná liturgická modlitba / svätá omša a modlitba breviára / , rozhovory a radosť ponúkajú priestor pre nové impulzy, vzájomné otváranie sa a utváranie hlbších vzťahov. Tak tomu bolo aj tentokrát.
Silné gesto na privítanie – hostitelia, ako odporúča regula sv. Benedikta, symbolicky umyli nohy svojim hosťomPokračovať na Objatie→