Benediktínsky deň v Zázrivej

Obláti Lenka a Miro Jozefiak

11. júl 2020 – sviatok sv. Benedikta, zakladateľa mníšskeho rádu, patróna Európy a mocného orodovníka a prímluvcu v nebi. Deň našich slávnostných prísľubov, deviatych nových oblátov, ktorí sme sa takto začlenili do benediktínskej rodiny.. Aby sme ju mohli lepšie spoznať, zorganizovali – tí služobne starší obláti – stretnutie oblátov s mníchmi. Tento rok to bolo v rázovitej dedinke Zázrivá.

Tak vybrali sme sa aj my, komplet celá rodina. Zázrivá nie je až tak veľmi vzdialená od nás a cesta cez les v Oravskej Lesnej túto vzdialenosť ešte skrátila. čas príchodu do 10.00 sme stihli. Privítali nás domáci hostitelia a po krátkom presune áut na parkovisku sme vstúpili do priestoru chaty, kde už sedeli, čakali, debatovali a usmievali sa ostatní obláti. Deti hneď zaujali miesta na hojdačkách a trampolíne, no aj napriek snahe dospelých a starších detí, jedno dieťa vypadlo z trampolíny. Vlastne sa preskákalo na zem cez otvor, ktorý bol v trampolíne. Nestalo sa mu nič, nakoľko  pristálo na tráve pod trampolínou. troška plaču aspoň oživilo priestory a upozornilo ostatné deti, že si majú dávať väčší pozor.

O pár minút sa objavila čierna dodávka, y ktorej vystúpili čierni mnísi – boli zladení. Po pozdravoch a uvítaní sme nastúpili do áut a šli ku kostolu, kde o 11.00 začínala sv. omša. Bola spojená s modlitbou cez deň z breviára. V ten deň sa slávil sviatok Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa. Otec Cyprián prečítal evanjelium o mučeníckej smrti sv. Jána. Otec Jozef si v homílii pomohol knihou Na pleciach obrov, ktorá má na obale výstižný obrázok. Po sv. omši nasledoval presun na chatu, kde bol čas obedu, ktorí pripravili zázrivskí kuchári.

Po obede sme sa vyviezli na parkovisko odkiaľ sme šli pešo zázrivskými lúkami. Viezli sme sa v tom čiernom aute s tým čiernym mníchom s malou briadkou., ktorý to hore kopcom dobre rozbehol. Až tak, že Mikuláš sa prekvapene opýtal: “to môže mních tak rýchlo jazdiť?” To som ešte netušil, že po návrate na chatu sa bude znova pýtať. Čo? O chvíľu sa dočítate. Nad parkoviskom bola hotová zoologická záhrada: kone, sliepky, kačky, čínske prasiatka,, barany a ovce, dokonca pštrosy a krava. Lenže tá nebola živá, ale zrejme plastová a dala sa dojiť. Keď ste ju potiahli vystrekla z vemena voda. Výborná skúsenosť pre tých, ktorí ešte nedojili živú kravu. Cestou po lúke sme sa zastavili, oddýchli a pomodlili vešpery.

Po návrate na chatu sa odohrala milá udalosť pre niektoré oblátky, ktoré si uvedomili, že majú za sebou polovicu života. No a ako by to bolo, keby sa okrúhle narodeniny oslávili len tak – bez torty, korbáčikov a obložených mís. A keďže atmosféra bola príjemná, otec Jozef si zapálil fajku. A vtedy nasledovala druhá znepokojujúca otázka Mikuláša: “môže mních fajčiť?” Snažil som sa mu vysvetliť, že aj mních je len človek z mäsa a kostí, ktorý potrebuje jesť, piť, spať ako aj my, ale že žije v spoločenstve iných mníchov v kláštore, ktorí sa zasvätili Bohu a snažia sa o kresťanskú dokonalosť spoločnou modlitbou, stolovaním, cnostným životom, askézou, pôstom a bratským spolunažívaním a že tá fajka, nie je žiadna závislosť na tabakovom dyme, ale forma relaxu.

S pribúdajúcim časom sa naše spoločenstvo začalo zmenšovať. Na záver sme si mohli vypočuť, ale aj vidieť rozprávku, ktorú prerozprávala oblátka Aňa. No darmo, keď máš priezvisko po  známom spisovateľovi niečo sa nalepí.😁 a tak nám zostalo už len rozobrať stany, stoly a lavice a všetko upratať.

Ďakujeme za prípravu a zorganizovanie stretnutia a za spoločný čas byť spolu s mníchmi. A ďakujeme Cypriánovi za fotodokumentáciu celého stretnutia. Wszystko bylo takie cudowne😇

Som presvedčený o tom, že celé naše stretnutie smerovalo k tomu, čo bolo základom pre mníšsky život sv. Benedikta – “aby bol vo všetkom oslávený Boh”. Pax.

M+L Jozefiakovci

V Mútnom, roku Pána 2020, na sviatok sv. archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela

Foto – Oblátka Erika

Oblátske ohliadnutie za rokom 2019

Oblát Miloš

Rád by som sa podelil o to , čo sme ako oblátska rodina spolu prežili aj vďaka naším mníchom , ktorí nás vždy srdečne prijímajú v kláštore.

Naše stretnutia prebiehali každý mesiac pod duchovným vedením o. Jozefa a organizačne nás usmerňoval o.Ján. Na začiatku roka sme sa stretli na duchovných cvičeniach, kde nám o. Jozef priblížil mníšsky duchovný život v myšlienkach o. Jána Klimaka o pokore, dare sĺz a o dokonalom pamätaní na smrť- „memento mori“, ktoré nedesí. Áno  pamätanie na smrť nemusí desiť , keď žijeme  náš cieľ ako stretnutie s Tým , ktorý je objímajúcou láskou.

Na našich mesačných stretnutiach,   trávime doobedie prácou s mníchmi. Poobedie v modlitbe a duchovnom slove. Počas benediktínskych sviatkov  sa niektorí obláti zapoja svojou pomocou pri agapé po svätej omši.

V lete sme sa stretli už na  druhom ročníku stretnutia s mníchmi. Vždy sa naň veľmi tešíme. Tentokrát to bolo v Oravskom Veselom. Všetko pripravili oravskí obláti. Prišli  štyria mnísi:  o. Jozef, o. Cyprián, br. Ladislav a br. Svorad. Doobeda sme slávili sv. omšu a po obede sme vyšli na krátku prechádzku, na ktorej sme zažili „dar sĺz a bleskov“. Parádne sme zmokli, no nakoniec sme sa tešili v teplom domčeku a smiali sa, aké spestrenia nám pripravil Pán.

Aj tento rok prebieha príprava kandidátov na oblatúru.  Bude vrcholiť  v prvých mesiacoch nového roka. Takto do našej  komunity pribudnú nový obláti po zložení prísľubov priorovi o. Vladimírovi.

Na záver myšlienka, ktorú som aj vďaka oblatúre  pochopil počas v tohto roka. Keďže sme sa veľa rozprávali o pokore,  uvedomil  som si, ako málo je pokory  v bežnom živote. Často je to skôr strojená pokora, čí nízke sebavedomie u niektorých ľudí. Skutočná pokora je však vzácnosť. Často mám pocit , že v našom vnútri býva skrytá nadradenosť a pocit , že  som lepší. Možno aj v nás „úprimných“ kresťanoch. Veľmi ma oslovilo slovo o. Klimaka „ dokonalý plač nad sebou je možnosť neposudzovať druhých“.

Je  veľkým darom pre nás mať možnosť byť aspoň malinkou súčasťou benediktínskej rodiny , pri ktorej môžeme prežívať dar Božej prítomnosti.

Foto: Oblátka Erika

Nový kňaz medzi nami.

Oblátka Miriam

V dňoch 22. a 23. septembra sme sa zúčastnili veľkej slávnosti. Brat Igor prijal z rúk otca biskupa Mariána Chovanca kňazskú vysviacku. Na túto veľkú udalosť sme dostali pozvánku v auguste na stretnutí mníchov s oblátmi. Prípravy sa začali už vo štvrtok upratovaním Domu Chleba. Sviatočný sobotný deň nás privítal mrholením. Svätej omše sa zúčastnilo veľké množstvo veriacich, rodina, veriaci z rodnej obce otca Igora, kňazi, spolubratia benediktíni z okolitých štátov a veľkou vzácnosťou bola aj návšteva benediktínskych sestier z Ukrajiny.  Na konci svätej omše sme dostali novokňazské požehnanie a naplnení milosťami sme išli do Domu Chleba, kde bolo pripravené pohostenie.

Pokračovať na Nový kňaz medzi nami.

Zo Sampora na Pleše alebo Benediktínsky deň v Podkoniciach

Oblátka Monika.

Emócie zo spoločne stráveného času oblátov s benediktínmi v Podkoniciach už pomaly strácajú na intenzite, no vryli sa nám hlboko do našich sŕdc. Takú symbiózu sŕdc a myslí som ešte nezažila. Všetko prebiehalo akoby intuitívne. Skôr, ako som sa na niekoho obrátila s prosbou o pomoc, už mi aj niekto pomáhal: Bez strážcu ohňa – Rada – by guláš nebol uvarený. Bez zeleninových pomocníčok – Ľubky a Eriky – a bez krájačov mäsa – Janka, Anky a Miriam by nebolo čo do kotlíka dať. Bez p. farára a bratov benediktínov by zostali smädné naše duše i telá. A bez silných chlapov, by sme nemali na čom sedieť. Nejdem menovať, všetci chlapi na čele s Milošom a Tomášom sa v tom hádam nájdu.Čo dodať, guláš bol najlepší, lebo bol spoločný. Každý pridal ruku k dielu, a tak sa nemohol nevydariť. V tomto prípade citát „Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu.“ (Ž133,1) nebol len vzdialeným citátom z Písma. Bola to realita Benediktínskeho dňa. Zídení ako rodina sme boli pri oltári i pri obedňajšom stole, kde sa ku nám pridala aj Vierka.

   

A aby nám lepšie vytrávilo, vybrali sme sa na turistiku na Pleše.

Pokračovať na Zo Sampora na Pleše alebo Benediktínsky deň v Podkoniciach

Putovanie do Čerína – spoločné stretnutie rodín oblátov

Oblátka Erika

Už tesne pred letnými prázdninami, 23. júna 2018  sa  nášmu oblátskemu spoločenstvu podarilo prežiť krásnu sobotu v pokojnej rodinnej atmosfére spolu s ich   rodinnými príslušníkmi nielen zo Slovenska ale aj zo zahraničia.  Oblátska rodina sa rozrástla na tento deň  o množstvo nových tvárí. Zišlo sa nás požehnane, až 40 duší.  Medzi nimi manželia a manželky oblátov, ich deti, vnúčatká i ďalšia rodina. Potešili sme sa každému novému človiečikovi.

Pokračovať na Putovanie do Čerína – spoločné stretnutie rodín oblátov

Rady a skúsenosti duchovného života Teofana Zatvornika a Pavla Evdokimova

Oblátka Erika

V dňoch 25. – 28. januára 2018 nám  otcovia a bratia mnísi vytvorili ideálne podmienky pre tohtoročné duchovné cvičenia (DC) v kláštore v Sampore. Pre zmenu tento rok viedol DC  nie benediktín, no odborník na slovo vzatý pre východnú kresťanskú spiritualitu, vedúci katedry religionistiky a náboženskej výchovy KU v Ružomberku  Mgr. Ivan Moďoroši PhD.

Na duchovných cvičeniach sme sa stretli spolu už tri generácie oblátov v zložení: Janko, Julka, Dada, Dominika, Anička, Miloš, Tomáš, ja Erika, Daniel, Ľubka, Miriam a Emka. V piatok prišla ešte Monika a Vierka, ale Dadka musela  večer náhle odísť, pretože ochorela. Chýbali Radko a Lukáš, ktorí pre svoje povinnosti vo vlastných rodinách nemohli prísť.

Pokračovať na Rady a skúsenosti duchovného života Teofana Zatvornika a Pavla Evdokimova

Prírastok v samporskej oblátskej rodine

Oblátka Erika

11. júl 2017 bol pre naše oblátske spoločenstvo novým historickým medzníkom. Do oblátskej komunity pribudli 5 noví členovia. Počas slávnosti sv. Benedikta v kláštore Premenenia Pána zložili do rúk otca priora Vladimíra Kasana oblátske prísľuby Daniel Volek, Miriam Faglicová, Emília Púčeková, Ľubica Sedlická a Monika Čunderlíková. Noví obláti prijali od  otca priora regulu sv. Benedikta, podľa ktorej sa budú snažiť usmerňovať svoje životné cesty vo svete, tam, kde sú Pánom povolaní. Svätú omšu, počas ktorej kandidáti spečatili svoju oblatúru,  celebroval žilinský diecézny biskup otec Tomáš Galis.

Pokračovať na Prírastok v samporskej oblátskej rodine

Letné stretnutie oblátov v bývalom kláštore benediktínov v Bacúrove

Obláti Erika a Miloš

Druhý prázdninový júlový  víkend, od 6. do 9. júla, sa v Bacúrove uskutočnilo plánované   letné stretnutie oblátov a ich rodín. Tento rok sme pozvali už aj kandidátov, ktorí o pár dní zložili prísľuby a stali sa súčasťou našej oblátskej rodiny.  Kvôli rodinným povinnostiam veľa oblátov nemohlo prísť. Vyskytol sa ešte ďalší problém: nečakaná porucha  vodného čerpadla spôsobila prevádzku domu v Bacúrove  v obmedzenom režime „bez vody“, a to odradilo ďalších,  ktorí plánovali prísť.

Pokračovať na Letné stretnutie oblátov v bývalom kláštore benediktínov v Bacúrove

Pozvánka

Pozývame nových záujemcov pre vstup k oblátom nášho kláštora v Sampore.

11.3. a 1.4. 2017

Bude možnosť sa zúčastniť na formačnom stretnutí kandidátov, ktorí sa pripravujú na zloženie svojich prísľubov. Tým sa začlenia do stále rozvíjajúcej sa komunity našich oblátov.

Pokračovať na Pozvánka

Duchovné cvičenie o “nebeskom rebríku”

Oblátka Erika

Už v prvom týždni nového roka 2017 nám materský kláštor benediktínskych mníchov
v Sampore  umožnil posilniť sa  na duchu i na tele  duchovnými cvičeniami. Plné tri dni (od 5.1. večera do 8.1. obeda) sme prežívali ešte vianočnú atmosféru kláštora, dýchali čerstvý samporský vzduch a pookriali v spoločenstve mníchov aj nás oblátov.  Celých 24 hodín počas dňa sme sa mohli plne venovať sebe, pretože o  našu telesnú schránku sa s veľkou starostlivosťou postarali bratia a otcovia benediktíni a duchovný program nám zabezpečoval otec podprior Jozef Brodňanský OSB, ktorý viedol duchovné cvičenia. Pozvanie na duchovné cvičenia  z nás prijali Miloš K., Tomáš V., Rado B.,Anička D., Dada H., Erika L., Janko M. s manželkou Darinkou, Lukáš K. s manželkou Jankou a Dominika M. s malým synčekom Benjamínom.

Pokračovať na Duchovné cvičenie o “nebeskom rebríku”