oblátka: Vierka Sobotková
O živote tejto svätice sa môžeme dozvedieť z viacerých prameňov. Jedným z nich
je knižka preložená z taliančiny od Márie Luisi Valenti Roncovej, v českom preklade,
ktorú vydalo nakladateľstvo Refugium Velehrad Roma s.r.o./Olomouc 2019/
Na začiatku autorka krátko uvádza pôsobenie Sv. Brigity Švédskej, ktorá ponorená do modlitby počula posolstvo o tom ,že sa má odobrať do Ríma.
V tom čase bolo sídlo pápeža v Avignone. To čo sa dialo na pápežskom dvore ,prepych a korupcia ako aj opustenosť Božieho ľudu, bez náboženského vedenia spôsobovalo v Ríme krajnú biedu a nevedomosť. Sv. Brigite sa podarilo, že sa pápež Urban V do Ríma vrátil. Do Ríma pricestoval aj cisár Karol IV ,nazývaný Český, ktorého pápež prijal a korunoval. Dlho sa však v Ríme nezdržal napriek prosbám ,a výstrahám aby neopúšťal Rím vrátil sa do Avignonu kde po niekoľkých mesiacoch zomrel . Stalo sa to 19. decembra 1370.To všetko bolo ohlásené Brigite v jednom z jej videní. Brigita zomrela na vtedy nevyliečiteľnú chorobu po púti do Svätej zeme v Ríme v roku 1373.
Druhá veľká svätica 14. teho storočia je tiež spomínaná ako rýdza hlásateľka a
ochrankyňa viery, Katarína Sienska. Ako jednoduchá a negramotná, od mladosti žila podľa ducha a pravidiel dominikánskej rehole/3.rád./Svoje duchovné zbrane mala z kontemplácii a modlitieb. Aby nahradila Brigitu v posledných vášnivých listoch napáda kardinálov pred hroziacim schizmatom a pripomína im povinnú úctu a vernosť pápežovi, ktorí sa chystali zvoliť nového vzdoropápeža. Kardináli zostali hluchí. Katarína trápená videniami o utrpení a rozkole v lone cirkvi a tím aj ľudu ktorí jej bol zverený umiera 7 rokov po Brigite ,29 apríla 1380,keď sa na jej výzvy podarilo prinútiť Gregora XI. vrátiť sa do Ríma.
Do takéhoto času , keď sa dve svätice snažili zachrániť mesto z hmotného a mravného úpadku sa narodila Františka .Bolo to na začiatku v roku 1384,presný dátum nie je známy. Matka Františky Jacovella de Broffedeschi svoju dcéru učí čítať ,berie ju so sebou na púte a rôzne pobožnosti, zveruje ju svojmu spovedníkovi ,ktorý sa stane Františkiným učiteľom, duchovným vodcom a autoritou v múdrosti.
Otec Pavel Bussa šľachtic vážený politik-správca strany šľachticov na rímskej radnici
rozhodne o budúcnosti svojej dcéry. Pre Františku plnú slov evanjelia s mysľou zameranou na Sväté písmo a na udalosti zo života svätých, rozhodnutie o tom ,že sa
má stať manželkou zasiahlo ako blesk .Matka ,ktorá poznala túžby svojej dcéry žiť v
samote kláštora požiadala o pomoc a radu otca Antóna.
Manželstvo bolo pre Františku obeťou. Otec Anton úprimnými rozhovormi, teologickými súvislosťami presvedčil Františku aby vykonala tento krok.
Františka prijala sviatosť manželstva ,pretrpená voľba bola vykonaná. Veď aj v manželskom stave sa dalo “ vydávať svedectvo pre Krista”. Františka bola vyzbrojená láskou vierou a službou blížnym. Jej manželom sa stal Vavrinec Ponziani mladý bohatý šľachtic. Františka sa presťahovala do malej pevnosti rodiny Ponziani ležiacej za Tiberom.
So švagrinou Vannozzou si dobre rozumeli spojené evanjeliovou horlivosťou v službe blížnym , obidve odmietli chodiť na slávnosti, svetské zábavy, odsudzovali reči týkajúce sa mágie a čarodejníctva, ktoré boli v Ríme v móde. Spoločne hľadali v dome tiché miesta a v záhrade odľahlý kútik, kde sa uchyľovali k modlitbe.
V procese blahorečenia všetci svedkovia zdôrazňovali ako sa Františka zriekala jedla, vína, sladkých pokrmov, nevzala si mäso ani ovocie. Ľudia hovorili ,že iba s pomocou Božou mohla žiť taký namáhavý a pracovitý život .
Po roku Františka ochorela hovorilo sa o vyčerpanosti aj úzkosti zo zmeny, keď sa ukázalo , že oficiálne lekárstvo je bezmocné, zavolali k nej najvyššiu čarodejnicu mesta, ktorú nevládna Františka vyhnala.
Vzápätí vďaka sv.Alexejovi, ktorý sa jej zjaví, vo videní dostáva odkaz “Ty musíš žiť, Boh chce aby si oslavovala jeho meno sa uzdraví.
Františka si uvedomovala príkry rozpor medzi hladujúcimi a trpiacimi a bohatou šľachtičnou .Keď po smrti svokry dostáva dôveru a kľúče od sýpok a pivníc bolo to pre
ňu ako otvorenie “nebeských brán” pre chudobných. Spolu s Vannozzou rozdávali obilie hladujúcim. Andreozzo Ponziani /svokor/zistil ,že z majetku ubudlo, kľúče museli byť vrátené. Po niekoľkých dňoch modlitieb sýpky sa zázračne naplnili. Táto udalosť sa rozniesla po okolí a kľúče jej boli vrátené.
Františka sa naplno venovala chudobným ,obliekala sa skromne, ťažko pracovala vo vinici, po práci čítala nielen evanjeliá ale aj svätých otcov, či príklady k pestovaniu duchovného života. Svoj život prispôsobovala benediktínskej reholi.
Doba v ktorej Sv. Františka žila bola jedna z najťažších. Ladislav l. kráľ Neapola v neistote že príde o investitúru, ktorú dostal od Bonifáca IX .,po nástupe nového pápeža rímskeho Gregora XII a agvinonského Benedikta XIII v obave ,že sa odstráni toto dvojvládie a on príde o investitúru vtiahol do Ríma ,aby získal na svoju stranu nepriateľov pápeža.
Františka prijala manželstvo ako sviatok a bola sústredená na všetko čo súviselo s jej
manželom. V roku 1400 sa jej narodil syn Ján Krstiteľ po ňom nasledoval Ján evanjelista a Anežka zomierajú v útlom veku na mor .Roky materstva boli pre Františku obdobím starostí a enormnej práce. Jej materstvo urobilo to, že bola vnímavou pre nedostatky, trápenia a mravnosť rímskych žien.
Pri potýčkach, keď Ladislav I. opúšťal Rím bol manžel Františky Vavrinec vážne zranený. Prežil len vďaka jej láskavej starostlivosti. Syn J. Krstiteľ ,len 9 ročný mal byť odvlečený ako väzeň do Neapola. Františka sa rozhodla prosiť matku Božiu o záchranu. Práve vtedy keď bol Krstiteľ odovzdávaný žoldnierom stal sa zázrak. Svätostánok v ktorom bol obraz Božej matky sa sám otvoril a tvár Panny sa ukázala v žiari. Zázrak sa stal aj mimo chrám. Keď vojsko bolo pripravené na odchod ktorýkoľvek kôň na ktorý nasadol J. Krstiteľ vzpieral sa každému kroku alebo cúval späť .Vojvoda udivený tomu čo sa deje vrátil chlapca.
Františka nielen v ťažkých chvíľach ,ale pravidelne vedie rozhovory s matkou Božou.
U matky Božej ,ktorá ju nikdy neopustila vždy vypočuje jej prosby, nachádza nádej.
Františka berie na seba charizmatickú úlohu ,pomáhať rímskemu ľudu rozširovať vieru, bojovať proti hladu, dobre chápe ,že hladní ťažko uveria. Osoby s ktorými sa stretá vedia ,že uhádne najskrytejšie myšlienky a dokáže napraviť nezdravé skutky, ktoré by mohli viesť k zlu.
V tej dobe si málokto mohol dovoliť lekára, vďaka jej praxi v rímskych nemocniciach
dokáže trpezlivo vyliečiť. Divotvorná moc Františky je nesporná, ako vyplynulo z výpovedí v procesoch blahorečenia “Madonna de Ponziani “bola volaná vtedy , keď lekári boli bezmocní. Veľa uzdravenia sa týkalo detí.
Túžbou Františky bolo použiť svoju silu nato, aby vykorenila zlo z tela a duše a priviedla tých, ktorí prosia o pomoc k dôvere nielen v svoje sily, ale hlavne v Božiu moc. Každý nešťastník, sa stáva jej duchovným synom alebo dcérou.
V aktoch procesov blahorečenia aj v životopise otca Mattiottiho /ktorý napísal životopis Sv. Františky/ nechýbajú udalosti v ktorých Františka zasahuje radou aj u niektorých rehoľníkov alebo pomáha nájsť správnu cestu.
Svoju dobu Františka predstihuje tým, ako vykladá pravý zmysel sociálneho učenia cirkvi a dôležitosť laického apoštolátu. Veľmi dobre chápala, že povinnosti nemajú len kňazi, ale všetci pokrstení, čo sa zdôrazňuje aj v dnešnej dobe.
Jej mysticizmus bol “mysticizmus plnosti” v ktorom sa skutočnosť stáva bohatším osobným vedením- ako uvádza autorka. Zobrazovaná je na veľa obrazoch freskách a drevorytoch s modlitebnou knižkou v ruke.
V čase morovej epidémie, ktorá zachvátila Rím v paláci Ponziani zničenom a vyplienenom zostali len dve ženy Františka a Vannozza. Veľa riskovala keď pri bráne našli jedného nakazeného a začali sa o neho starať. Nakazili sa jej obidve deti, ktoré chorobe podľahli.
Bolesť zo straty detí vybrúsila jej ducha a ich svetlo podnietilo silu na ceste konať dobro.
Františka dokázala, ani o tom nevedela, že sa ocitla v roli ministra zdravotníctva, dokázala ,že mnohí prestali mať strach z epidémie organizovala pomoc, ktorá pretrvala viac ako tridsať rokov. Mor neobišiel ani Františku, stotožnená s utrpením, v boji s mocnosťami zla dostáva videnia, vytrženia jej dovoľujú vstupovať na druhý breh. Vysilená chorobou a úzkosťou dostáva ďalšie extáze kedy je ponorená do Božích tajomstiev. V svojom putovaní po troch kráľovstvách Františka podobne ako Dante začína putovať v pekle, prechádza očistcom a nakoniec vstúpi do raja. Jej sprievodcom je nebeská bytosť sám archanjel Rafael. To čo vidí Františka má v podstate mravný a sociálny cieľ.
Videla osobnosti Ríma, ktoré bývali v Ríme, mohla pozorovať ich duše až do najhlbšieho svedomia. Na veľkolepej freske v kláštore Tor dé Specchi je čiastočne zachytená táto udalosť. Sú na nej vyobrazení ničomní lekári, rozmarné ženy, šialené vdovy ,falošní kazatelia, spovedníci, kňazi aj pápeži. Jej videnia majú, voči Dantemu sú viac symetrické ,majú skôr presvedčovať ako naháňať strach. Keďže sa chcela podriadiť cirkvi svoje videnia zveruje kaplánovi od Santa Mária v Zátiberí otcovi Jánovi Mariottimu svojmu spovedníkovi.
Vízie a rozhovory s matkou Božou a svätými, ktorí jej radia a posilňujú jej plány stávajú sa mimoriadne dôležitými, keď sa rozhodne založiť kongregáciu oblátiek Panny Márie čím korunuje svoj život, ako živé svedectvo jej vernosti Kristovi.
Františka sa musela ponoriť do životných starostí v rodine, postarať sa o zraneného
manžela Vavrinca, ktorý sa po smrti Ladislava/kráľa Neapola/ vrátil z väzenia ako aj
o jediného syna J. Krstiteľa. Spájať úlohy manželky a matky s túžbou viesť v modlitbe
ženy ,ktoré ju obklopovali bolo náročné. stali sa jej duchovnými dcérami. Dom Františky sa stáva prvým “večeradlom” benediktínskeho stretania.
Neskoršie sa stretávajú v oblasti Campitella Tor dè Specchi na úbočí Kapitola pri bazilike Ara Coeli. Jej evanjelizácia obetavosť ochota a svätosť rozvíja ľudské osoby, začínajú sa pridávať nasledovníčky. Cez slová svätých ,ktorí sa jej zjavujú najviac po svätom prijímaní presviedča svojich spovedníkov aby uznali veľkú sociálnu hodnotu nutnosť nových síl, že žena má prevziať vedenie spoločenstva, čo ona volá “veľká záležitosť oblátok”. Jej snaha bola korunovaná zriadením kongregácie oblátok. Prvé oblátky sa zasvätili 15 augusta 1425 Panne Márii v kostole Santa Mária Nova ,prijali benediktínske pravidlá a ducha pod vedením /rádom / Monte Oliveto/. Naďalej žili v rodinách. Ukázalo sa však, kvôli organizačným otázkam, že je nutný život v komunite. V tejto otázke sa obrátila na Gregora Veľkého a od neho dostala odporučenie, aby oblátky žili spolu. Františka ich zhromaždila do malého domčeka v oblasti Campitelli. Bola prijatá zásada, aby do komunity vstupovali len záujemkyne, ktoré chcú slúžiť iným a majú v mysli charitu. Táto zásada je najdôležitejším základom kongregácie.
“Všetky osoby, ktoré chcú prijať spôsob života oblátok,
musia mať uvedené vlastnosti:
Majú byť slobodné na duchu aj na tele.
Majú byť pevné vo viere a sväté v pokore.
Vzdať sa všetkého: vo svojom vnútri aj navonok, aby vzdávali Bohu
obetu bez výhrad.
Zachovať nevinné srdce aj ruky.
Splniť všetko v poslušnosti čo sa im uloží vykonať
Byť pevne rozhodnuté zachovať dokonalú čistotu.
Mať veľmi dôverný vzťah k dobrote Stvoriteľa
Vedieť , že sa stretnú s množstvom skúšok ,kedy nebudú
cítiť božskú lásku.
Mať pevnú odvahu, mierumilovný humor alebo aby sa aspoň
vedeli ovládať vo svojich náladách.
S týmito vlastnosťami nájdu pokoj v poslušnosti.“
Pápež Eugen IV. schválil komunitu a dovolil im, aby žili v dome v Tor dè Specchi, kde
po smrti manžela na sviatok Sv .Benedikta do komunity oblátok vstúpila Františka.
V paláci Ponziani ostal žiť jej syn J. Krstiteľ so svojou novou rodinou. V marci 1440
bola Františka zavolaná do paláca Ponziani, pretože jej syn J. Krstiteľ ochorel. Napriek tomu ,že sama bola chorá, nechcela zanedbať svoju povinnosť láskyplnej matky a odišla do paláca Ponziani. Otec Mattiotti videl aká je slabá a zúbožená, nariadil jej, aby na noc zostala v dome Ponziani. Františka nerada poslúchla, jej stav sa tak zhoršil, že nebolo možné ju previesť do komunity. Keď sa táto správa rozniesla okolo paláca sa zhromaždil mlčanlivý zástup. Všetci ju chceli vidieť a dávať jej posilu a pomoc. 7 júla 1965 – 600 rokov od narodenia Františky Ponziani v dojatej procesii bolo sprevádzané telo “svätice Ríma “ z Tor de Specchi “ do starobylej baziliky Santa Mária Nova, dnes je to bazilika Františky Rímskej.
Uvedené poznatky sa týkajú základných informácií o živote sv. Františky. Sú voľným
výberom udalostí s laickým prekladom z českého jazyka. Vynechané sú širšie dejinné súvislosti v procese zmien na pápežskom stolci ako aj priebeh celého procesu blahorečenia.
Svätá Františka oroduj za nás, ktorí sme verní Kristovi.
Vierka