Oblátka Erika
Už v prvom týždni nového roka 2017 nám materský kláštor benediktínskych mníchov
v Sampore umožnil posilniť sa na duchu i na tele duchovnými cvičeniami. Plné tri dni (od 5.1. večera do 8.1. obeda) sme prežívali ešte vianočnú atmosféru kláštora, dýchali čerstvý sampo
rský vzduch a pookriali v spoločenstve mníchov aj nás oblátov. Celých 24 hodín počas dňa sme sa mohli plne venovať sebe, pretože o našu telesnú schránku sa s veľkou starostlivosťou postarali bratia a otcovia benediktíni a duchovný program nám zabezpečoval otec podprior Jozef Brodňanský OSB, ktorý viedol duchovné cvičenia. Pozvanie na duchovné cvičenia z nás prijali Miloš K., Tomáš V., Rado B.,Anička D., Dada H., Erika L., Janko M. s manželkou Darinkou, Lukáš K. s manželkou Jankou a Dominika M. s malým synčekom Benjamínom.
Témou tohtoročných duchovných cvičení bola „Modlitba“ – ako 28. priečka Nebeského rebríka podľa Jána Klimaka. Počas piatich krátkych, ale duchovne bohatých prednášok o. Jozefa, sme zistili, čo je a čo nie je modlitba, aké nástrahy môžeme pri modlitbe čakať, aké ovocia prináša čistá modlitba a veľa ďalších rád ako sa dobre modliť. Všetko to a ešte množstvo iných téz o modlitbe podľa Jána Klimaka bolo predmetom našich osobných uvažovaní počas osobného voľna.
Otec Jozef v úvode cvičení poznamenal: „Máte 3 hodiny doobeda a tri hodiny poobede iba pre seba. Venujte 1 hodinu duchovému čítaniu, 1 hodinu modlitbe a 1 hodinu pobytu na čerstvom vzduchu za každého počasia. Snažte sa, čo najviac času prežiť v silenciu. “ Povieme si: „ Idem na duchovné cvičenia, oddýchnem si. “ Ale vyplniť (komu ako sa dalo) program každého dňa nám dalo poriadne zabrať. Aj prechádzka v okolí kláštora bola niekedy namáhavá, pretože sme v Sampore prežili arktickú trojkráľovú zimu s vetrom ako na polárnom kruhu. O to viac sme si vážili teplo kláštorných priestorov. Mali sme možnosť zúčastniť sa dvoch nočných vigílii Zjavenia Pána a nedele Krstu Pána. Boli sme svedkami každoročného požehnávania kláštorných priestorov na slávnosť Zjavenia Pána. Potom nás čakal slávnostný obed.
Tohtoročné vianočné obdobie sme ukončili nedeľou Krstu Pána. V dopoludňajších hodinách sme sa spoločne zdieľali, ako kto prežil tie tri požehnané dni. Každý ich prežíval vo svojej originalite, niekto v pokoji, iný v duchovnom boji, objavovaní vlastných schopností modliť sa, prežívaní chvíľ so samým sebou, v odhalení pravdy o sebe, čo nebolo jednoduché prijať. To všetko bolo jasným znamením Božieho požehnania týchto duchovných cvičení. Uvedomili sme si, že skutočný život s Bohom nie je prechádzka ružovou záhradou ale každodenná vytrvalá drina na sebe a svojej pýche. Po nedeľnej sv. omši sme si spoločne poslednýkrát zaspievali vianočné koledy a po slávnostnom obede sme sa rozišli do našich domovov. Dvadsiata ôsma priečka nebeského rebríka podľa J. Klimaka je veľkou výzvou cvičiť sa v modlitbe, závisí už len od nás, či ju, a do akej miery prijmeme a budeme trpezlivo uskutočňovať v našom každodennom duchovnom živote.
Ďakujeme otcovi Jozefovi za vybratie témy a vedenie duchovných cvičení, za čas strávený s nami v osobných rozhovoroch a sprostredkovaní Božieho milosrdenstva vo sv. spovediach. Bratom a otcom benediktínom za to, že nám nič počas duchovných cvičení nechýbalo. Nech je vo všetkom oslávený Boh!