Oblátka Erika
V dňoch 25. – 28. januára 2018 nám otcovia a bratia mnísi vytvorili ideálne podmienky pre tohtoročné duchovné cvičenia (DC) v kláštore v Sampore. Pre zmenu tento rok viedol DC 
nie benediktín, no odborník na slovo vzatý pre východnú kresťanskú spiritualitu, vedúci katedry religionistiky a náboženskej výchovy KU v Ružomberku Mgr. Ivan Moďoroši PhD.
Na duchovných cvičeniach sme sa stretli spolu už tri generácie oblátov v zložení: Janko, Julka, Dada, Dominika, Anička, Miloš, Tomáš, ja Erika, Daniel, Ľubka, Miriam a Emka. V piatok prišla ešte Monika a Vierka, ale Dadka musela večer náhle odísť, pretože ochorela. Chýbali Radko a Lukáš, ktorí pre svoje povinnosti vo vlastných rodinách nemohli prísť.
Denný režim DC okrem účasti na liturgických modlitbách a sv. omšiach mníchov obsahoval každý deň 2 prednášky s exorcitátorom ráno a podvečer, možnosť vykonať si sviatosť zmierenia alebo duchovný rozhovor, čas na osobnú modlitbu, lectio divina a vychádzku do prírody, eucharistickú adoráciu a možnosť osobného rozhovoru s exorcitátorom. Celkom bohatý a rozmanitý program, preto si myslím, že sa nikto na DC nenudil. Od fyzickej práce sme tentoraz boli oslobodení, hoci niektorým z nás to chýbalo, o to viac sme pracovali na sebe.
Bohatstvo myšlienok jednotlivých prednášok bolo veľmi veľké a zaujímavé. Aj bezprostredný prístup Ivka Moďorošiho k nám, poslucháčom, prelomil akékoľvek bariéry a umožnil pýtať sa na rôzne otázky týkajúce sa tém prednášok. Hlavnou myšlienkou DC bol výrok púštneho otca Evagria z Pontu: „Ak sa modlíš ako sa patrí, očakávaj to, čo sa nepatrí a statočne vytrvaj.“ Prednášajúci Ivan Moďoroši nám v šiestich prednáškach objasňoval témy ako jednota telo-duša-duch, pomáhal spoznávať naše srdce ako barometer duchovného života, motivoval pre milosť „podobnosti Bohu“, dotkol sa pojmov ako myšlienka – hriech – vášeň, technika pokušenia, askéza – duchovné cvičenie počas „behu“ za Kristom, penthos – plač nad hriechmi a pokánie, bojová a športová línia mnícha, význam spoločenstva a osamotenia ako kritéria posledných vecí človeka ako smrť, večnosť, peklo, očisťovanie. Podnety na prednášky čerpal z kníh významných ruských duchovných autorov, mnícha a biskupa 19. storočia Teofana Zatvornika: Povzbuzení k duchovnému životu a teológa 20. storočia Pavla Evdokimova: Epochy duchovného života, ruského emigranta žijúceho v Paríži, kde pracoval ako taxikár.
Bonusom DC v piatok a v sobotu pred modlitbou kompletória bola pre naše oblátske spoločenstvo „hodina pravdy“ – priestor, kde každý z nás povedal, čo mu oblatúra dáva a vyjadril svoje osobné návrhy pre víziu oblátskeho spoločenstva do budúcnosti. Tieto stretnutia moderoval Miloš za prítomnosti o. Jozefa, za čo mu všetci veľmi pekne ďakujeme.
Tiež chcem poďakovať otcom a bratom benediktínom, ktorí sa pričinili o to, aby sme si na DC dobre oddýchli či už telesne, duševne a aj duchovne.
Avšak cieľom DC nebolo absorbovať všetko to, čo sme na DC počuli, všetky nové pohľady na už známe veci, ale zámerom bolo počuť srdcom „slovo“ osobné pre každého z nás, pri ktorom naše srdce zarezonovalo, pretože počulo Božiu odpoveď pre vlastnú životnú cestu benediktínskej oblatúry. Ako nás intímne chvíle s Bohom v osobnej modlitbe na DC posunuli v našom povolaní ďalej? To si musí zodpovedať každý sám. Do akej miery som využil čas DC na stretnutie s Pánom? Odpovede na túto a jej podobné otázky sú ukryté v našom svedomí. Nakoniec povzbuďme sa výrokom z DC : „ Čo nás od Boha odvádza, je zlé a čo nás k nemu privádza, je dobré“. „Ak v nás iní rozoznávajú Boha, sme na dobrej ceste.“