Oblátka Erika
Už tesne pred letnými prázdninami, 23. júna 2018 sa nášmu oblátskemu 
spoločenstvu podarilo prežiť krásnu sobotu v pokojnej rodinnej atmosfére spolu s ich rodinnými príslušníkmi nielen zo Slovenska ale aj zo zahraničia. Oblátska rodina sa rozrástla na tento deň o množstvo nových tvárí. Zišlo sa nás požehnane, až 40 duší. Medzi nimi manželia a manželky oblátov, ich deti, vnúčatká i ďalšia rodina. Potešili sme sa každému novému človiečikovi.
Stretli sme sa o 8:30 hod v samporskom kláštore. Šoféri odviezli proviant potrebný na opekačku, grill a autá do Čerína a vrátili sa do Sampora. Po osobnom zvítaní sa a po úvodnej modlitbe s otcom Jozefom sme sa vydali na pešiu púť do Čerína. Možno s malými obavami, u niektorých z náročnosti cesty alebo z hrozby daždivých mrakov, sme sa v družných rozhovoroch pustili do putovania. Cesta viedla cez lesy a krásne lúky. Takmer každý z nás bol očarený krásnou prírodou a tichom, ktoré bolo prerušované štebotavými hlasmi, smiechom a len občasnom otázkou detí: „Kedy tam už budeme?“ Ja, Erika, som trasu vopred prešla, označila, aby sa nestalo, žeby niekto zablúdil. No naši detskí vodcovia Miriam, Sára, Samuel…našli intuitívne skratku a ani sme sa nenazdali a uvideli sme na obzore siluetu Čerínskeho ranogotického kostola.
Do Čerína sme dorazili okolo 11:00 hod. Tam nás už čakali Radko Buda s manželkou Andreou a deťúrencami a Dominikin Julo Minka s najmladším Benjamínom. Po príchode sme sa trochu občerstvili a posilnili svoje žalúdky. Grilovačka sa pripravovala v areáli 700 ročného kostola sv. Martina na kopčeku. Na prípravu jedla sa podujali otec Jozef, Miloš s manželkou Erikou a rodina Minková. My ostatní sme čakanie na obed využili na návštevu jubilejnej kaplnky sv. Alojza Gonzagu, ktorá je súčasťou Čerínskej fary. Kaplnka sv. Alojza je jedinou v Banskobystrickej diecéze, v ktorej je možné po splnení určitých podmienok získať plnomocné odpustky z príležitosti 450 rokov od narodenia sv. Alojza v tomto jubilejnom roku vyhlásenom sv. otcom Františkom 9. marca 2018. Život, pre mnohých neznámeho mladého jezuitu sme si priblížili krátkou prezentáciou o jeho živote. Pomodlili sme sa predpísané modlitby na získanie odpustkov a uctili si jeho relikvie. Rodičia prosili patróna mládeže a voľby povolaní za svoje deťúrence a vnúčence. Práve keď sme sa chystali opustiť kaplnku a naše brušká sa už tešili na pripravený obed, spustil sa prudký dážď. Avšak hneď sme poprosili už známeho nebeského priateľa sv. Alojza. A zabralo to. Kým sme sa pomodlili desiatok sv. ruženca a zaspievali pieseň pršať prestalo, a my sme sa presunuli na kopček ku kostolu sv. Martina, kde bola sústredená naša poľná kuchyňa. Všetci sme sa po modlitbe pred jedlom s chuťou pustili do grilovaných špekačiek, klobások či mäska so zeleninou. Pochutili sme si aj na rôznych koláčikoch, ktoré sme si priniesli z domu. Bolo odmenou pozerať na detské tváre ufúľané od kečupu, ako s chuťou jedia pripravené dobroty.
Po obede sme za krásny spoločne prežitý deň mohli ďakovať P. Bohu sv. omšou, ktorú nám odslúžil otec Jozef. Našu komunitu posilnil aj brat Svorad. Celú liturgiu sprevádzali deti svojim spevom i ukazovačkami. Aj eucharistické vďakyvzdanie nás ešte užšie navzájom spojilo a umožnilo pochopiť, že práve Pán Ježiš je tým opravdivým zjednocujúcim prvkom v každom spoločenstve. Po sv. omši som ešte niektorým záujemcom o históriu kostola podala krátky výklad o histórii, freskách a architektúre vzácneho kostolíka sv. Martina. Niektorí rodičia s deťmi odišli po sv. omši do Sampora, kde o 15:30 hod začínala v benediktínskom kláštore prezentácia animovaných rozprávok pre deti. Ostatní, ktorí sme ostali, sme urobili poriadok, aby sme tak nenarušili svojou prítomnosťou nádherné kvetinové prostredie kostola. Ešte raz ďakujeme čerínskemu p. farárovi Dušanovi Mesíkovi za poskytnutie priestorov fary a kostola na naše spoločné stretnutie. Potom sme sa autami presunuli z Čerína do Sampora. Po prezentácii animovaných filmov sme sa navzájom rozlúčili. Niektorí z nás ostali ešte na liturgiu vešpier s mníchmi.
Myslím, že každý z nás odchádzal domov so šťastným úsmevom na tvári z krásne a užitočne prežitého spoločného dňa. A aj tom je tiež benediktínska oblatúra – byť darom jeden pre druhého.
Účastníci akcie: Dada a jej vnučky: Hanka a Terezka; Miloš a manželka Erika; Dominika a manžel Julo s deťmi: Miriam, Sára, Samko, Benjamín; Tomáš a manželka Deniska a 1-ročný Matúško; Anička a manžel Marošs deťmi: Monika a Jessica, Aničkina sestra Zuzka s manželom Adom (Adrian)a deťmi: Brian, Kristínka a Adamko; Erika; Daniel a manželka Majka a syn Martin; Emka; Miriam; Ľubka; Monika; Rado a manželka Andrea s deťúrencami: Katka, Anička, Monika, Šimon a Ondrík; brat Svorad a otec Jozef.