Obláti Erika a Miloš
Druhý prázdninový júlový víkend, od 6. do 9. júla, sa v Bacúrove uskutočnilo plánované 
letné stretnutie oblátov a ich rodín. Tento rok sme pozvali už aj kandidátov, ktorí o pár dní zložili prísľuby a stali sa súčasťou našej oblátskej rodiny. Kvôli rodinným povinnostiam veľa oblátov nemohlo prísť. Vyskytol sa ešte ďalší problém: nečakaná porucha vodného čerpadla spôsobila prevádzku domu v Bacúrove v obmedzenom režime „bez vody“, a to odradilo ďalších, ktorí plánovali prísť.
Tento rok, podobne ako minulý, sme sa my, obláti, spolu s našim starostlivým otcom Jozefom, ponúkli urobiť základnú úpravu okolia a poriadok v bývalom kláštore benediktínov v Bacúrove pri Zvolene, ktorá je momentálne nevyužívaná.
Prvý deň vo štvrtok 6. 7. do Bacúrova dorazili poobede členovia „prvoúderky“ otec Jozef, Daniel a Miloš. Miloš spomína: „Pokosili sme trávu a večer sme sa umývali pod hadicou v studenej vode, pretože v tom čase nebolo spojazdnené vodovodné čerpadlo. Takže takto poriadne vysprchovaní vonku na dvore, sme sa usadili k večeri, ktorá bola improvizovane pripravená mužským osadenstvom a pri večeri sme počúvali kázeň slovenského biskupa Dávida Tencera pôsobiaceho na Islande. Myšlienky z tejto homílie nám vírili v mysli hádam celý čas, kým sme boli v Bacúrove, pretože sme o nich často diskutovali. Po vešperách sme dohodli program na ďalší deň a pobrali sa spať. Nový deň sme začali o šiestej modlitbou posvätného čítania a po nej svätou omšou spojenou
s rannými chválami. Pri sv. omši sme zasvätili prácu nového dňa za našich spolubratov a sestry oblátskej rodiny a za všetkých, ktorí to potrebujú.“
V piatok 7.7. ráno posilnila spoločenstvo Ľubka. Pretože kuchárka „Monika“ náhle ochorela, Ľubka sa ujala kuchyne, čomu sa mužské osadenstvo potešilo. Otec Jozef sa prvom rade snažil zabezpečiť opravu čerpadla, popritom kosil, čo bolo ešte potrebné. Miloš si úspešne vyskúšal jazdu na malom traktore, ktorý im požičal bacúrovský kostolník Ľubo. Chlapi pokračovali vo zvážaní sena. Prácu prerušila okolo obeda náhla búrka. V najväčšom lejaku som prišla autobusom ja, Erika. Museli prísť po mňa autom, pretože by som premokla do nitky. Po chutnom obede, samporskej polievke, špagetách, káve a zákusku, prestalo pršať a my sme pokračovali vo zvážaní sena. Slnko poriadne prihrievalo, tak nás pri práci oblieval vlastný pot. V ten deň sme zhrabali a zviezli takmer všetku pokosenú trávu. Pretože voda stále netiekla, otec Jozef nás porozdeľoval do niekoľkých bacúrovských rodín, ktoré nám ochotne umožnili osprchovať sa. Počas večere sme počúvali Lectio divina na povzbudenie ducha a po vešperách sme sa usadili a rozprávali do neskorej noci. Dozvedeli sme sa zaujímavé informácie od otca Jozefa o začiatkoch a stavbe tohto kláštora a Daniel nám rozprával zážitky z púte do Compostely, na ktorej strávil 35 dní so svojím 14-ročným synom.
V sobotu 8. 7. sme mali rovnaký program ako v piatok, o 6:00 sme deň začali modlitbou posvätného čítania, po modlitbe nasledovala sv. omša spojená s rannými chválami. Čerstvé pečivo na raňajky a ešte všelijaké iné dobroty pod zub nám doviezli Emka s Mirkou. Posilnení výdatnými raňajkami sme sa pustili do ďalšej práce. Vonku nás čakali zarastené chodníky, zvážanie pokosenej trávy, odstraňovanie buriny, vo vnútri bolo treba upratať celú budovu. Miloš pred obedom odišiel na rodinnú oslavu avšak prišla Dada, takže počet osôb ostal nezmenený. Doobeda sa napokon pár šikovným Bacúrovčanom a otcovi Jozefovi konečne podarilo opraviť čerpadlo, takže nám začala tiecť voda. Huráá! O 17:00 sme plánovali ukončiť prácu. Keďže roboty cez deň bolo toľko, že sme nestíhali Lectio divina, tak takmer hodinu sme strávili počúvaním textov a uvažovaním o Božej múdrosti z Knihy múdrosti, ktoré nám čítala Ľubka a a my ostatní sme zároveň čistili zámkovú dlažbu na parkovisku vo dvore bývalého kláštora. Po prečítaní sme v tichosti uvažovali nad vypočutým textom. Počuť bolo len škrabanie motýk, klincov, a iných ostrých predmetov, ktorými sme odstraňovali burinu z dlažby. Potom nasledovalo spoločné zdieľanie počas práce až kým sme nedosiahli stanovenú hranicu vyčistenej plochy. Po práci a osobnej hygiene sme sa pomodlili vešpery a prijali sme pozvanie na grilovačku do rodiny Petra a Katky v Bacúrove. Domáci nás nakŕmili všelijakými dobrotami a špecialitami. Oni, aj ich hostia, s nostalgiou spomínali na časy, keď benediktínski mnísi pôsobili v ich dedine. Mirka a Emka ešte večer odišli domov. Po návrate z grilovačky sme sa pomodlili Kompletórium a kto chcel a vládal, mohol si pozrieť film o putovaní do Santiaga de Compostely.
V nedeľu 9.7. v noci o tretej sme mali nočné vigílie a o 7:00 sv. omšu s rannými chválami. Po raňajkách som ja, Erika, odišla. Skalní, čo zostali, v zložení: otec Jozef, Daniel, Ľubka a Dada si doobeda urobili krátku túru na Čertovu skalu. Počasie im prialo, prežili pekný čas uprostred prírody – najkrajšieho Božieho chrámu, trochu si oddýchli po namáhavých dňoch naplnených prácou
v Bacúrove. Po túre, okolo obeda, sa všetci rozišli k svojim rodinám.
Dúfam, že nik zo zúčastnených na tejto akcii neľutoval čas strávený v Bacúrove, napriek unaveným údom nášho tela. Pohľad na z časti upravené okolie domu a vyčistený a uprataný interiér domu svedčili o tom, že sme nezaháľali a dom sme pripravili tak, že doň v utorok mohli prísť deti z farnosti Budča na týždenný letný pobyt. Našu spoločnú prácu sme posvätili modlitbou a obetou, s vedomím , že sme urobili niečo užitočné a pomohli, aby dom mohol ďalej žiť a slúžiť.
Na záver zhodnotenie Miloša:
„Veľmi sa teším , že sa nám podarilo stretnúť v takomto voľnejšom režime, pretože sme mali viac času sa bližšie spoznať, keďže sa blížili prísľuby nových oblátov. Je mi ľúto , že sa nepodarilo prísť všetkým , ale verím , že takéto stretnutia budú pokračovať aj v budúcnosti a oblátska rodina bude môcť byť užitočná aj pre druhých.