Oblátka Erika
Po prvom pokuse uskutočniť neformálne prázdninové stretnutie oblátskych rodín v Spišskej Belej, v júli 2016, s pomerne malou účasťou, sme ponúkli tým, ktorí nemohli prísť do Spišskej Belej, druhú šancu na stretnutie. 
Po internom dohodnutí termínu 21.-22. august cez internetovú komunikáciu nám však stále nebolo známe miesto stretnutia. Veľká radosť zaplavila naše srdcia, keď nám o. Jozef navrhol uskutočniť plánovanú opekačku (neformálne prázdninové stretnutie oblátov a ich rodín) na prvom pôsobisku samporských benediktínov. Odrazilo sa to aj v hojnejšej účasti na akcii. Spojili sme príjemne s užitočným, opekačku s brigádou na skrášlení okolia bývalého pôsobiska samporských mníchov. Areál bývalého domu sv. Benedikta v Bacúrove sa nachádzal v úbohom stave. Zarastené chodníky, tráva vyše pása, pripomínali zakliate kráľovstvo Šípkovej Ruženky už niekoľko rokov od odchodu mníchov. Otec Jozef prišiel už vo štvrtok, aby pokosil trávu. Bacúrčania sa tomu veľmi potešili, mnísi im veľmi chýbajú. V piatok sa k otcovi Jozefovi pridala Dada.
Hlavná brigáda bola naplánovaná na sobotu. My ostatní, Janko s manželkou Darinkou, Miloš s manželkou Erikou, Anička, Radko a ja Erika sme prišli v sobotu o 7:00 na sv. omšu do Bacúrovskeho kostola. Po nej sme sa posilnili výdatnými raňajkami aj chutným likérom sv. Bernarda ( v ten deň mal sv. Bernard liturgickú spomienku). A po benediktínskej „ora“ nasledovala „labora“. Chlapci kosili trávu, ktorú o. Jozef ešte nestihol, niektoré z nás čistili chodníky, iné hrabali a vynášali trávu do „jamy“. Už počas raňajok sme zistili, že vypadla jedna fáza elektriky a prestala tiecť voda. Už dlhšie neobývaný dom asi dostal šok z toľkého návalu ľudí.:). Preto o. Jozef s manželom starostky Bacúrova museli akútny havarijný stav riešiť. Zistili, že sa pokazil istič, ale s Božou pomocou a pomocou ochotných ľudí sa im to do obeda podarilo opraviť. Medzitým prišla Vierka so zásobou vody značky Drobček, aby sme sa v stupňujúcej sa horúčave mohli osviežiť. Pracovali sme až 13:00 hod a potom nasledoval obed. Chutné lečo, ktoré pripravila Dadka s Vierkou. Obedňajšia prestávka padla vhod a keďže už tiekla aj voda nasledovala aj pre mnohých žiadaná káva. Oddýchnutí sme pokračovali v práci aj poobede. O. Jozef orezával zarastené živé ploty a kosil načisto s kosačkou, bafkajúc pritom svoju fajku. Keď sa dočistili chodníky a plochy pri dome, tak sme sa všetci pustili do hrabania pokosenej trávy. Snažili sme sa urobiť čo najviac práce, avšak roboty tam bolo aspoň na týždennú brigádu, aby sa okolie domu aspoň trochu pripodobnilo časom, keď tu bývali mnísi benediktíni.
Radko odišiel po svoju manželku a deti, pretože večer bola naplánovaná grilovačka. Modlitbu vešpier sme spojili so sv. omšou, ktorú sa o. Jozef rozhodol sláviť na úmysel Dadky a Vierky, pretože nedávno oslávili svoje narodeniny . Myslím, že to bol najhodnotnejší dar, z tých darov, ktorými sme Dadku neskôr obdarili. Medzitým, prišiel Radko s manželkou Andrejkou a jeho 4 veselými detičkami a taktiež prišiel o. František. Rozšantil Radkove deťúrence vymyslenou story o krochniakoch, s úmyslom, aby sa deti báli, avšak malo to úplne opačný účinok. Na začiatku grilovačky sme spoločne zablahoželali našej Dadke k jej okrúhlemu životnému jubileu a posilnili sme sa grilovanými pochúťkami, ktoré sponzorovali Vierka a Dadka. Hlavým „grilovačom“ bol Janko, všetkým výsledok jeho snaženia veľmi chutil. Iba Anička už zo zdravotných dôvodov nemohla ochutnať Jankove dobroty, ale vynahradila si to iným spôsobom. Všetci sme mali super náladu a keď Radko s rodinou odišiel, o. Jozef navrhol pozrieť si film, natočený ešte za čias, keď sa Bacúrovska fara stala útočišťom prvých benediktínov po návrate z formácie v Poľsku. Videli sme akú úžasnú premenu zanedbanej fary urobili mnísi svojou usilovnou prácou. O. Jozef zavolal medzi nás aj suseda , ktorý sa živo zaujímal o život benediktínov. Niektorí z nás sa postupne vytratili do postele, umorení celodennou prácou a niektorí si pozreli ešte iné dokumentárne filmy o živote samporských benediktínov. O. Jozef nás pozval na nedeľné nočné posvätné čítanie o 3:00.
Nedeľa sa pre väčšinu začala rannými chválami, avšak tu zase trochu prispal otec Jozef, zmorený už trojdňovou prácou v Bacúrove. Nakoniec sme všetko stihli a o 8:00 sme sa zúčastnili nedeľnej sv. omše, ktorú pre nás, aj dedinčanov celebroval o. Jozef. Naše rady posilnil Tomáš s manželkou, ktorí prišli na nedeľnú sv. omšu. Oproti sobotňajšej sv. omši sme boli milo prekvapení hojnou účasťou ľudí z Bacúrova a okolia. Ja som musela potom odísť a tak kronikárske pero odovzdávam niekomu inému…
Fotografie – oblátka Erika