Oblát Miroslav Jozefiak

Siedma kapitola Reguly sv. Benedikta začína biblickými slovami: „každý kto sa povyšuje, bude ponížený a kto sa ponižuje bude povýšený“. (Lk 14,11; Mt 23,12). Reč je teda o pokore, o vlastnej vnútornej ceste každého človeka, nielen mnícha. Téma, ktorá dnes moc nepúta pozornosť a neoslovuje. Úvod kapitoly poukazuje na cieľ pokory. Benedikt nám kladie pred oči obraz nebeského rebríka. Jakub na úteku pred svojim bratom Ezauom – na úteku pred vlastným tieňom – uvidel vo sne rebrík vedúci do neba. Po jeho stupňoch zostupovali a vystupovali anjeli.

Nad rebríkom stál sám Boh a prisľúbil Jakubovi: „Hľa, ja som s tebou, budem ťa strážiť všade, kam pôjdeš a zasa ťa privediem do tejto zeme. Nikdy ťa neopustím, ale urobím, čo som ti sľúbil.“ (Gn 28,15). Nebeský rebrík bol pre rannú Cirkev vždy symbolom kontemplácie. Kresťanský paradox spočíva v tom, že výstup k Bohu sa deje zostúpením ku skutočnosti seba samého. Len ten, kto sa stretne so sebou samým, stretne sa i s Bohom. Zostupovanie a vystupovanie anjelov sv. Benedikt vykladá takto: pýchou sa zostupuje a pokorou vystupuje ( RB 7,7). A v tom istom bode Regula píše: samotným vztýčeným rebríkom je náš život na zemi, pretože ponížený srdcom bude Pánom pozdvihnutý do neba. Hovoríme, že bočnými žrďami nášho rebríka sú telo a duša, medzi ktorými Božie povolanie zriadilo rozličné stupne pokory a disciplíny, po ktorých máme vystupovať (RB 7,8-9). Telo je na duchovnej ceste rovnako dôležité ako duša. K Bohu putujeme s telom i dušou. Spiritualita sa neodohráva iba v duchu, ale rovnako aj v tele. Telo a duša na seba navzájom pôsobia. Výstup k Bohu je cieľ každej duchovnej cesty. Tento paradox spirituality zdola spočíva v tom, že práve zostupovaním do našej ľudskej skutočnosti vystupujeme k Bohu. Cestou zostupovania, človek vystupuje ku kontemplácií, k nazeraniu Boha. Benedikt nám teda hovorí, že výstup sa uskutočňuje zostupom. Musíme zostúpiť ku svojej skutočnosti, svojej pozemskosti a týmto zostúpením vystupujeme k Bohu. Ak zostupujem otvára sa predo mnou nebo a v anjeloch sa mi zjavuje Božia blízkosť. V dvoch postranných tyčiach rebríka videli cirkevní otcovia Starý a Nový zákon či dvojité prikázanie lásky k Bohu a blížnemu. Medzi tyče tela a duše Boh zasadil dvanásť stupňov pokory, v ktorých človek dosahuje zjednotenie s Bohom, je to tá „brána do neba“ (Gn 28,12), ktorú videl patriarcha Jakub.

(24.6.2022, Slávnosť Narodenia sv. Jána Krstiteľa)

Použitá literatúra: Sväté Písmo

Regula sv. Benedikta

Anselm Grun: Svatý Benedikt s Nursie