Obláti: Miroslav a Lenka Jozefiakovci

(Duchovné cvičenia oblátov 20.-23.1.2022,  kláštor otcov benediktínov Sampor)

V týchto dňoch sa konali DC pre skupinu oblátov, ktorí sa rozhodli využiť tieto zimné dni na spoločné stretnutie a zdieľanie. DC pre niektorých – skupinka z Oravy – začali už samou cestou, na ktorej museli zdolávať nástrahy na ceste a cvičiť sa v trpezlivosti a dôvere v Božiu pomoc. Po zdĺhavej ceste šťastlivo dorazili a štvrtok večer sa za spevu k Duchu Svätému otvorili na jeho vanutie. Téma DC nebola jednoznačné predstavená, a aj tento samotný fakt nás pobádal k správnemu rozlišovaniu a hľadaniu si vlastnej cesty, ktorej cieľom malo byť lepšie otvorenie sa na modlitbu. Tento duchovný proces bol rozčlenený na tri samostatné prvky: lectio divina, osobná modlitba a pobyt na čerstvom vzduchu. Jednou z možných lektúr bola časť Listu Solúnčanom 5. kapitoly, kde sv. Pavol hovorí o ustavičnej radosti. Inú časť predstavovali apofthegmy a v neposlednom rade to boli príhovory sv. otca Františka k synode. V tomto rôznom žánrovom spektre si každý mohol vybrať, to, čo sa mu v daný čas a priestor padlo vhodné pre dušu. Prechádzky po okolí v mrazivom počasí zase dobre prospievali fyzickej stránke človeka. Pretože pre sv. Benedikta a jeho nasledovníkov je telo na duchovnej ceste rovnako dôležité ako duša. K Bohu putujeme s telom a dušou. Spiritualita sa neodohráva iba v duchu, ale ja v tele. Telo a duša na seba navzájom pôsobia. To bolo krásne vykreslené vo filme Babetina hostina, ktorý bol tiež súčasťou DC.

Lebo každý sme jednotlivec – osobnosť so svojimi črtami – no spolu tvoríme spoločenstvo. A to vyžaduje spoločné stretnutie, vzájomné počúvanie sa a následne rozlišovanie. Vzbudzuje to v nás vnútorný nepokoj, ktorý nás vyzýva robiť veci lepšie a rozlišovať, čo treba zachovať a čo zmeniť. Nie všetky zmeny prejdú náboženskou colnicou, no treba dôverovať v Božiu makrothymiu – trpezlivosti Božieho pohľadu, lebo Boh vidí ďaleko a sa nikam neponáhľa.

Ďakujem nášmu moderátorovi o. Jozefovi, že nás „núti“ byť stále v pohybe, lebo sv. otec František hovorí, „že to, čo sa nehýbe je ako voda. A teologické skutočnosti sú ako voda. Ak voda netečie, stuchne a prvá začína hniť“. A dovolíme si k tomu dodať: stuchnutá farnosť, spoločenstvo či kresťan začína byť prehnitý.

Aj napriek všetkým životným skutočnostiam, nech nás sprevádza ustavičná radosť.

Aleluja! (srdečne pozdravujeme Janka )

(V Mútnom na sviatok sv. Tomáša Akvinského, 28.1.2022)