Oblát Miloš

Dnes tieto myšlienky opriem o otázku: Čo vlastne okolo seba v terajšej dobe okolo seba vidím? 

 Nuž vidím predovšetkým veľa strachu, veľa múdrych názorov na všetko. Je zaujímavé ako teraz všetci rozumieme medicíne. 

Ale nie o tom som chcel. Od začiatku tejto pandémie cítim príchod obrovskej zmeny. Zmena prebieha vo vonkajšom svete , ale predovšetkým v našich vnútorných svetoch. Objavujeme svoje emócie , svoje túžby, svojich blízkych. Mám pocit , že sme boli tak rozbehnutí v tých našich životoch , že sme si ani len neuvedomovali , že žijeme. Teraz nielen , že si uvedomujeme , že žijeme , ale aj ako, žijeme. Musím sa priznať , že akokoľvek som sa snažil  žiť úprimne svoju vieru, svoj vzťah k Bohu, aj tak si až teraz po dlhých mesiacoch bez sviatostí uvedomujem,  na čom stojí môj vzťah k Bohu. Keď sa odlúpne zvyk, tradícia a pocit samozrejmosti, ostáva iba vnútro…nie vždy sa mi žije ľahko s tým , čo v ňom nachádzam. Ale veľmi ma teší , že po rokoch môjho života nie je moje vnútro úplne prázdne. Objavil som aké bohatstvo mi Boh daroval v podobe silnej rodiny , ktorá ma nielen drží pri živote v tomto čase, ale ma aj učí objavovať zmysel všetkého. 

Taktiež cítim hlboký koreň v rodine Benediktínov, ktorá ma akoby pripravovala na tento čas.  RB 7, 35  …keď mních v samotnej poslušnosti vo veciach ťažkých a protikladných alebo v akejkoľvek krivde má pokojného ducha trpezlivosti a neochabuje ani neustupuje …Kto vytrvá do konca bude spasený.

Aj keď nemôžeme osobne prichádzať do kláštora , cítim , že komunita bratov sa za nás každý deň modlí , tak ako i my obláti vo svojich osobných modlitbách sa prihovárame za nich.

A čo robím na to , čo vidím okolo seba?

Som rád , že máme medzi nami brata Daniela , ktorý sa vyzná v technike a umožnil nám  „stretnúť“ sa online a teda pokračovať vo formácií oblátského spoločenstva. 

Po vlaňajšom vchádzaní do tajomstiev a myšlienok o. Ján Klimaka pod vedením o. Jozefa , sme  tento rok otvorili praktickejšiu oblasť života obláta a to služba lektora počas liturgie.

Viem , že viacerí obláti sa takýmto spôsobom zapájajú do liturgie , no o to viac verím , že to bude povzbudením pre ostatných.

V mojom osobnom živote sa predovšetkým učím ostať na mieste. Akoby povedal o. Benedikt …stálosť v spoločenstve…. Keďže moja povaha má rada častú zmenu a táto situácia mi nedovoľuje robiť zmeny, tak si začínam hlbšie uvedomovať akých ľudí okolo seba mám. Akých ľudí mi poslal Boh a akých som si pritiahol k sebe sám, svojimi postojmi, svojimi názormi, svojou láskou…. aj neláskou. Som vďačný za každého človeka v mojom živote. Moja životná cesta muža , otca ma učí bezpodmienečnej láske k svojím už dospelým deťom. Nie vždy mi je po vôli prijať ich originalitu. Ale práve pri nich si uvedomujem , ako ma  Boh učí milovať aj ostatných. Tu kdesi  začína moja „misia“ a odpoveď…

Vôbec nechcem zľahčovať dnešnú situáciu, no ja cítim , že mám teraz každého človeka povzbudzovať aby sa nebál. Aby sme nežili v strachu…..veď Ježiš hovoril, že príde čas triedenia zŕn od pliev….  možno je to práve  tento čas. Kedy sa máme rozhodovať každý sám za seba , ale v mene dobra pre každého. Verím v Božiu prítomnosť v každom človeku , aj v tom ktorý sa bojí a práve preto kričí….kríčí , že všetkému rozumie ,aby necítil ten strach , ktorý má v sebe z choroby , zo smrti alebo zo straty blízkeho…

Veľmi si prajem a odovzdávam to do  Jeho rúk, aby každý objavil v sebe odvahu byť tým kým ho On chce mať …

oblát Miloš