Memento mori

Oblát Miroslav

Pamätaj, že zomrieš. Od počiatku sveta až do jeho konca bude smrť jediná vlastnosť, ktorá je spoločná celému ľudskému pokoleniu. Králi alebo roľníci, mudrci alebo hlupáci, boháči alebo chudobní všetci raz zomrú. Niektorí nato vôbec nemyslia. Ale pre iných je realita smrti ústrednou myšlienkou ich života. Pohľad na ňu nie je niečo morbídne alebo aby to naháňalo strach, ale má to inšpirovať, motivovať a osvetľovať. Táto idea bola ústredným bodom v umení, literatúre, architektúre, filozofii a náboženstvách v celej histórii. Ako hovorí Sokrates v Platónovom dialógu Faides: „Jedným z cieľov tých, ktorí praktizujú filozofiu správnym spôsobom, je praktizovať umieranie a smrť.“

Počas formácie v spoločenstve oblátov sme dostali Regulu sv. Benedikta. Sú v nej zapísané aj tieto slová sv. Benedikta: “Každý deň mať pred očami očakávanie smrti.” (Reg. 4,47). Tým nám chce pripomenúť, že Boh je posledný pán našich životov, aj napriek tomu, že jeho prítomnosť nie je vždy evidentná. Sv. Benedikt nás taktiež pozýva “každý deň so slzami a nárekom vyznávať Bohu v modlitbe svoje minulé hriechy… a báť sa dňa súdu (Reg. 4,57; 4,44). Realita smrti a súdu nám pripomína veriť v milosrdenstvo Boha a Božiu spravodlivosť samotnú, keďže zabúdanie na smrť nás môže viesť k tomu, aby sme sa spoliehali sami na seba a svetové riešenia našich problémov. Sv. Benedikt nás takto učí, že celá oblasť našej budúcnosti spočíva výhradne v Božích rukách. Nemôžeme s ňou teda nakladať ako s tým, čo robíme alebo nerobíme v prítomnosti. Iba dôverne spoľahnutie na Pána, ustavične spojenie s ním nám dávajú záruku šťastného dovŕšenia života. Deň súdu je druhý, definitívny príchod Krista, o ktorom sám hovorí: “Zdvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie” (LK 21,28). Deň súdu je teda zavŕšením našej spásy. Túžba po Bohu nám bola prepožičana  Duchom Svätým pri našom krste ako večný život, ako podiel na Božej prirodzenosti. Smrť je vstupnou bránou do večnosti. Urobiť krok cez túto bránu je pre nás tým posledným rozhodnutím. Smrť je teda tým najdôležitejším okamihom nášho pozemského bytia, ale pritom je na nej všetko – čas, miesto, okolnosti – neisté. Je jasnejšie, že v týchto dňoch budeme nejaký čas trpieť fyzickými, ekonomickými, psychologickými a duchovnými dôsledkami korona vírusu. Mali by sme byť ochotní poučiť sa z lekcie, ktorými nás chce poučiť Boh. Aj v období tragédie Boh zasieva semená nového života. Všetci ich musíme zalievať svojimi modlitbami a našimi obeťami a možno aj našimi životmi. Smrť však nemá posledné slovo. Je tu nádej a istota v osobe zmŕtvychvstalého  Ježiša Krista.

Slávny vynálezca počítačov a priekopník informačných technológii Steve Jobs povedal o smrti toto: „Pamätanie na to, že čoskoro zomriem, je najdôležitejší nástroj, s akým som sa kedy stretol, ktorý mi pomáha robiť v živote veľké rozhodnutia. Takmer všetko – všetky vonkajšie očakávania, všetka pýcha, všetok strach z rozpakov alebo zlyhania – tieto veci jednoducho odpadnú tvárou v tvár smrti a zostane len to, čo je skutočne dôležité. Pamätať si, že zomrieš, je ten najlepší spôsob, ako viem, vyhnúť sa pasci myslenia, že máš čo stratiť. Ste už nahí. Nie je dôvod nenasledovať svoje srdce. “ (Zdroj: https://dailystoic.com/history-of-memento-mori/)

9.3. na sviatok sv. Františky Rímskej, patrónky oblátov sv. Benedikta

Oblát

Miroslav Jozefiak