Dňa 11. novembra 2014 sme takmer všetci obláti (Janko, Miloš, Rado, Julka, Dagmar, Anka, Dominika, Erika) spolu s otcom Jozefom, Michalom-Máriou, bratom Igorom a Dominikom oslávili sv. Martina v maďarskom benediktínskom arciopáctve v Pannonhalme v Maďarsku.
Na cestu sme vyrazili o 7:45 h zo Sampora. Osádka prvého auta odišla o niečo skôr pred nami. Cesta ubiehala rýchlo, čas sme posvätili modlitbou posvätného čítania, sv. ruženca a rozprávaním o živote sv. Martina. Slávnosť sv. Martina začala o 11:00 h slávnostnou sv. omšou. Náš príchod do kláštora bol natesno. Vstúpili sme do chrámu, vydýchli si a slávnosť začala.
Hlavným celebrantom bol salzburský benediktínsky opát Korbinian Birnbacher OSB. Spolu s opátom miestneho kláštora, kňazmi, bratmi benediktínmi, veriacimi a študentmi benediktínskeho gymnázia sme napriek rozdielnym jazykom vytvorili jedno duchovné spoločenstvo. Liturgickým jazykom bola latinčina, sv. omšu doprevádzal chrámový zbor zo Salzburgu. Umelci spievali a hrali skladby pre sv. omšu od W. A. Mozarta, čo ešte viac umocnilo náš duchovný zážitok. Pre nás veľmi prekvapivé bolo veľké množstvo mladých, slávnostne oblečených študentov, prítomných v kláštornom chráme. Chlapci sústredene sledovali priebeh sv. omše. Počas sv. omše bola na oltári vystavená relikvia sv. Martina, ktorú sme si mohli po sv. omši pozrieť z blízkosti.
Našim sprievodcom bol benediktín, brat Dávid z Komárna. Potešila nás jeho pekná, zrozumiteľná slovenčina. Je novicom a v Pannonhalme je 3 roky. Po sv. omši sa naša slovenská výprava načas rozdelila. Naši otcovia a bratia benediktíni boli pozvaní do spoločenstva benediktínov pannonhalmského kláštora. Nám, oblátom, bola ponúknutá prehliadka kláštorného komplexu a okolia. Každému z nás brat Dávid priniesol audiosprievodcu, ktorý nás v ľúbozvučnej slovenčine previedol kláštorom. Myslím, že každého z nás očaril mystický interiér kláštornej baziliky. Mohutné stĺpy, jednoduché, čisté liturgické zariadenie, stupňovité usporiadanie baziliky, kaplnky s farebnými vitrážami, gotická krypta, krížová chodba a rajská záhrada, to všetko upútalo našu pozornosť. Ale hlavne atmosféra presiaknutá viac než tisícročnými modlitbami benediktínov zasiahla naše srdce. Je dôležité spomenúť tiež nádhernú knižnicu s niekoľko tisíckami historických kníh. Niektorí z nás navštívili arborétum, bylinkovú záhradu a levanduľové polia.
Po obede sme sa opäť stretli a spoločne pokračovali s bratom Dávidom v obhliadke okolia kláštora. Počas prehliadky nám brat Dávid trpezlivo odpovedal na naše zvedavé otázky, týkajúce sa každodenného života v tamojšom kláštore. Navštívili sme mariánsku kaplnku, kde sme sa krátko pomodlili. Potom sme spoločne vyšli na neďalekú vyhliadkovú vežu a pozreli si okolie kláštora z vtáčej perspektívy. Po skončení prehliadky naši otcovia a bratia benediktíni navštívili otca opáta kláštora v Pannonhalme. My, obláti, sme si medzitým pozreli okolie a budovu gymnázia v kláštornom objekte. Boli sme nadšení perfektným vybavením školy, ihriskami, modernou telocvičňou, kinosálou, amfiteátrom, …všetkým, čo umožňuje mladým študentom všestranne rozvíjať svoju osobnosť.
Naša návšteva v benediktínskom opáctve Pannonhalma sa skončila už za tmy, okolo 18:00 h. Domov, do samporského kláštora sme s Božou pomocou dorazili o 21:00 h.
Viac ako tisícročné úsilie bratov benediktínov posväcovať okolie pannonhalmskej hory sme videli na vlastné oči: šťastné, mladé, usmievavé tváre študentov, ktorí využívajú možnosť formovať svoj život benediktínskou spiritualitou.