{"id":966,"date":"2023-07-24T14:46:09","date_gmt":"2023-07-24T12:46:09","guid":{"rendered":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/?p=966"},"modified":"2023-07-24T14:53:33","modified_gmt":"2023-07-24T12:53:33","slug":"svaty-benedikt-a-skola-zivota","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/?p=966","title":{"rendered":"Sv\u00e4t\u00fd Benedikt a \u0161kola \u017eivota"},"content":{"rendered":"\n

Z anglick\u00e9ho origin\u00e1lu prelo\u017eil obl\u00e1t: Miroslav Jozefiak<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Sv\u00e4t\u00fd Benedikt (480-547 nl) je patr\u00f3nom \u0161tudentov a z\u00e1rove\u0148 jedn\u00fdm z patr\u00f3nov Eur\u00f3py. Mal nesmierny vplyv na na\u0161u vzdel\u00e1vaciu prax a mal ve\u013ea spolo\u010dn\u00e9ho s podobou z\u00e1padnej kult\u00fary. Ke\u010f v\u0161ak sv\u00e4t\u00fd Benedikt v roku 529 n. l. zalo\u017eil kl\u00e1\u0161tor Monte Cassino, to, \u010do by sme nazvali \u201evzdelan\u00edm\u201c, nemal v prvom rade na mysli a rozhodne nemyslel na eur\u00f3psku civiliz\u00e1ciu.<\/p>\n\n\n\n\n\n\n\n

Benedikt bol vzdelan\u00fd mlad\u00fd mu\u017e z dobre situovanej rodiny v strednom Taliansku. Dostalo sa mu klasick\u00e9ho vzdelania dostupn\u00e9ho takejto ml\u00e1de\u017ei v \u010dase, ke\u010f e\u0161te existovala p\u00f4sobiv\u00e1 gr\u00e9cko-r\u00edmska vzdel\u00e1vacia trad\u00edcia, hoci v oslabenom stave. Napriek v\u00fdhod\u00e1m, ktor\u00e9 mu tak\u00e9to vzdelanie poskytlo, aby sa mohol v spolo\u010dnosti prosperova\u0165, v\u0161ak Benedikt pred \u017eivotom, ktor\u00fd mu bol vyt\u00fd\u010den\u00fd, utiekol. E\u0161te ako mlad\u00fd mu\u017e prijal povolanie pustovn\u00edka, \u017eil tri roky v jaskyni v Subiaco, tr\u00e1vil \u010das modlitbami, p\u00f4stom a \u00fatekom zo sveta. Ako jeho poves\u0165 sv\u00e4tosti r\u00e1stla, zapojil sa do pomoci skupin\u00e1m mn\u00edchov, aby si usporiadali svoj \u017eivot, a nakoniec zalo\u017eil svoj sl\u00e1vny kl\u00e1\u0161tor.<\/p>\n\n\n\n

Benediktov\u00fdm najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm pr\u00ednosom pre Cirkev a z\u00e1padn\u00fa civiliz\u00e1ciu bola kr\u00e1tka kniha, ktor\u00fa nap\u00edsal, jeho Regula, najvplyvnej\u0161\u00ed dokument svojho druhu v hist\u00f3rii. Benediktova mn\u00ed\u0161ska regula \u017eivota vykonala pozoruhodn\u00fd \u010din spo\u010d\u00edvaj\u00faci v udr\u017eiavan\u00ed horliv\u00e9ho zamerania ran\u00e9ho mn\u00ed\u0161stva v duchu umiernenosti a \u013eudskej rovnov\u00e1hy. Jeho ide\u00e1l sa stal pre vznikaj\u00facu kult\u00faru tak\u00fd v\u00fdznamn\u00fd, \u017ee Benedikta \u010dasto naz\u00fdvali \u201eotcom z\u00e1padnej civiliz\u00e1cie\u201c. Po tis\u00edc rokov boli domy zalo\u017een\u00e9 na jeho v\u00edzii kres\u0165ansk\u00e9ho \u017eivota duchovn\u00fdm a kult\u00farnym srdcom Eur\u00f3py a mnoh\u00ed sa riadia jeho Regulou aj dnes.
Mu\u017ei a \u017eeny, ktor\u00ed sa prv\u00fdkr\u00e1t zhroma\u017edili pod Benediktovou Regulou ako mn\u00edsi a mn\u00ed\u0161ky v kl\u00e1\u0161toroch a konventoch, nesledovali v\u00fdslovne vzdel\u00e1vac\u00ed \u00fa\u010del. Ich cie\u013eom bolo \u017ei\u0165 kres\u0165ansk\u00fd \u017eivot s takou intenzitou, ako len dok\u00e1zali, tr\u00e1vi\u0165 \u010das pr\u00e1cou a bohoslu\u017ebami, odvraca\u0165 sa od l\u00e1kadiel sveta a modli\u0165 sa za svojich spolukres\u0165anov a bl\u00ed\u017enych, ke\u010f o\u010dak\u00e1vali pr\u00edchod Krista v novom Jeruzaleme. Benedikt u\u010dil svojich nasledovn\u00edkov, \u017ee ich povolanie zah\u0155\u0148a odvr\u00e1tenie sa od be\u017en\u00e9ho \u017eivota spolo\u010dnosti, aby h\u013eadali osobn\u00fa sv\u00e4tos\u0165 a modlili sa za \u0148u.<\/p>\n\n\n\n

To vyvol\u00e1va zauj\u00edmav\u00fa ot\u00e1zku: Ak vzdelanie nebolo Benediktov\u00fdm hlavn\u00fdm cie\u013eom, ako sa stalo, \u017ee bol pova\u017eovan\u00fd za jedn\u00e9ho z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch pedag\u00f3gov v\u0161etk\u00fdch \u010dias? Ako to, \u017ee niekto, ktor\u00e9ho jasn\u00fdm cie\u013eom bolo odvr\u00e1tenie sa od sveta, sa dostal medzi t\u00fdch, ktor\u00ed s\u00fa najviac uzn\u00e1van\u00ed ako jeho najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed tvorcovia?<\/p>\n\n\n\n

Pochopi\u0165 tento zdanliv\u00fd rozpor znamen\u00e1 vn\u00edma\u0165 nevyhnutn\u00fa s\u00favislos\u0165 medzi \u017eivotom kres\u0165ansk\u00e9ho u\u010den\u00edctva a rastom skuto\u010dne \u013eudskej kult\u00fary. Je vidie\u0165, \u017ee hoci Benediktov v\u00fdchovn\u00fd v\u00fdznam bol nezam\u00fd\u0161\u013ean\u00fd, nebol ani v najmen\u0161om n\u00e1hodn\u00fd. T\u00ed, ktor\u00ed za svoj prvorad\u00fd cie\u013e pova\u017euj\u00fa h\u013eadanie Krista, zistia, \u017ee na tejto ceste sa dosiahla ne\u010dakan\u00e1 \u013eudsk\u00e1 dokonalos\u0165. S\u00e1m Je\u017ei\u0161 to predpovedal: \u201eH\u013eadajte najprv kr\u00e1\u013eovstvo a v\u0161etko ostatn\u00e9 bude tie\u017e pridan\u00e9\u201c (Mat\u00fa\u0161 6:33).
Benediktova regula naz\u00fdva kl\u00e1\u0161tor \u201e\u0161kolou slu\u017eby Kristovi\u201c. Benedikt pod pojmom \u201e\u0161kola\u201c nemyslel to, \u010do si pod t\u00fdmto pojmom zvy\u010dajne predstavujeme, toti\u017e organizovan\u00e9 miesto vyu\u010dovania a u\u010denie z kn\u00edh. Myslel t\u00fdm sk\u00f4r miesto v\u00fdcviku v u\u010den\u00edctve. Napriek tomu si kres\u0165ansk\u00e9 u\u010den\u00edctvo vy\u017eaduje bl\u00edzke obozn\u00e1menie sa so \u017eivotom a u\u010den\u00edm Majstra, Krista. U\u017e sv\u00e4t\u00fd Hieronym u\u010dil starovek\u00fd svet, \u017ee \u201eneznalos\u0165 P\u00edsma je neznalos\u0165ou Krista\u201c. Mn\u00edsi tr\u00e1vili ka\u017ed\u00fd de\u0148 mnoho hod\u00edn modlitbou a \u0161t\u00fadiom, \u010do znamenalo spolo\u010dn\u00e9 recitovanie \u017ealmov a zapojenie sa do toho, \u010do naz\u00fdvali lectio divina, modlitebn\u00e9 \u010d\u00edtanie posv\u00e4tn\u00e9ho textu. To znamenalo prinajmen\u0161om, \u017ee mn\u00edsi potrebovali vedie\u0165 \u010d\u00edta\u0165 a \u017ee kl\u00e1\u0161tor musel vlastni\u0165 nejak\u00e9 knihy: Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo a liturgick\u00e9 texty na om\u0161u a spolu s nimi aj niektor\u00e9 diela star\u00fdch majstrov na vyu\u010dovanie umenia gramatiky.
Ke\u010f\u017ee knihy boli v t\u00fdchto sebesta\u010dn\u00fdch spolo\u010dnostiach nevyhnutn\u00e9, kop\u00edrovanie kn\u00edh sa nevyhnutne stalo s\u00fa\u010das\u0165ou kl\u00e1\u0161tornej \u010dinnosti. Spisy v starovekom svete boli z ve\u013ekej \u010dasti viazan\u00e9 na papyrusov\u00e9 zvitky. Ak nie je ve\u013emi starostlivo skladovan\u00fd, m\u00e1 papyrus obmedzen\u00fa trvanlivos\u0165, po ktorej sa rozklad\u00e1. Ak sa mali knihy pou\u017e\u00edva\u0165 v kl\u00e1\u0161toroch, po ur\u010ditom \u010dase ich bolo potrebn\u00e9 prekop\u00edrova\u0165. V d\u00f4sledku toho sa zru\u010dnosti p\u00edsania, pr\u00edpravy pergamenu a viazania kn\u00edh etablovali ako kl\u00e1\u0161torn\u00e9 umenie.
Okrem \u010d\u00edtania, p\u00edsania a kop\u00edrovania potrebovali mn\u00edsi praktizova\u0165 v\u0161etky umenia \u013eudskej pr\u00e1ce. Ako sebesta\u010dn\u00e9 hospod\u00e1rske spolo\u010denstv\u00e1 si kl\u00e1\u0161tory pestovali vlastn\u00e9 potraviny, chovali vlastn\u00e9 hospod\u00e1rske zvierat\u00e1, stavali si vlastn\u00e9 kostoly a obydlia a varili vlastn\u00e9 pivo. Ke\u010f\u017ee tieto organizovan\u00e9 skupiny mu\u017eov a \u017eien, disciplinovan\u00e9 a zjednoten\u00e9 svojimi spolo\u010dn\u00fdmi duchovn\u00fdmi ide\u00e1lmi, vniesli svoju tvoriv\u00fa energiu do \u010dohoko\u013evek, \u010do robili, ak\u00fdmsi (nad)prirodzen\u00fdm procesom sa kl\u00e1\u0161tory vyprofilovali ako l\u00eddri v spolo\u010dnosti, a to nielen v oblasti modlitby a liturgie, ale aj v rozvoji po\u013enohospod\u00e1rstva a chovu zvierat, architekt\u00fary a hudby a umenia, lek\u00e1rskej praxe a starostlivosti o chor\u00fdch, administrat\u00edvnych a \u00fa\u010dtovn\u00fdch techn\u00edk; skr\u00e1tka zo v\u0161etk\u00e9ho, \u010do prispieva k zdrav\u00e9mu a integrovan\u00e9mu \u013eudsk\u00e9mu \u017eivotu.
Postupom \u010dasu sa kl\u00e1\u0161tory zalo\u017een\u00e9 na Benediktovej Regule stali ostrovmi usporiadan\u00e9ho \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota, o\u00e1zami civiliz\u00e1cie, okolo ktor\u00fdch sa zhroma\u017edilo mno\u017estvo \u010dlenov \u0161ir\u0161ej spolo\u010dnosti. Niet divu, \u017ee t\u00e1to hojnos\u0165 kult\u00farneho bohatstva v kl\u00e1\u0161tore sa preniesla do aktiv\u00edt a in\u0161tit\u00faci\u00ed, ktor\u00e9 boli vyslovene vzdel\u00e1vacie. Benedikt\u00ednske kni\u017enice sa stali pokladnicami starovek\u00e9ho u\u010denia, z ktor\u00fdch \u010derpali materi\u00e1ly v\u0161etci u\u010denci spolo\u010dnosti. Kl\u00e1\u0161tory zria\u010fovali \u0161koly pre laikov, ktor\u00ed zohrali v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu pri rozvoji stredovekej univerzity. Do ich po\u010dtu sa zapo\u010d\u00edtali aj mnoh\u00ed zn\u00e1mi u\u010denci, vr\u00e1tane tak\u00fdch ve\u013ek\u00fdch svetiel ako p\u00e1pe\u017e Gregor Ve\u013ek\u00fd, ctihodn\u00fd Beda, Anselm z Canterbury, Hildegarda z Bingenu, Bernard z Clairvaux a Prosper Gu\u00e9ranger. A\u017e do na\u0161ej doby synovia a dc\u00e9ry Benedikta na\u010falej v\u00fdznamne prispievaj\u00fa k v\u00fdchove Cirkvi a sveta.
Najv\u00e4\u010d\u0161ie vzdel\u00e1vacie \u00faspechy benedikt\u00ednov boli vyjadren\u00e9 v \u0161ir\u0161om poli, ne\u017e je to, \u010do zvy\u010dajne naz\u00fdvame \u201evzdelanie\u201c. Benedikt a jeho trad\u00edcia vy\u0161kolili cel\u00fa na\u0161u civiliz\u00e1ciu v z\u00e1sadnej lekcii, ktor\u00fa by sa na\u0161a s\u00fa\u010dasn\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 mala nau\u010di\u0165 znova. Nau\u010dil n\u00e1s, \u017ee k\u013e\u00fa\u010dom k bohat\u00e9mu, pln\u00e9mu a u\u017eito\u010dn\u00e9mu \u013eudsk\u00e9mu \u017eivotu je, aby sme mali o\u010di upret\u00e9 na Bo\u017eie veci. Ke\u010f ponech\u00e1me prv\u00e9 veci na prvom mieste, druh\u00e9 veci sa dostan\u00fa do spr\u00e1vneho poriadku. V\u00fdsti\u017ene to vyjadril p\u00e1pe\u017e Benedikt XVI., ke\u010f o sv\u00e4tom Benediktovi hovoril skupine vzdel\u00e1vac\u00edch a kult\u00farnych predstavite\u013eov vo Franc\u00fazsku: \u201eQuaerere Deum \u2013 h\u013eada\u0165 Boha a necha\u0165 sa n\u00edm n\u00e1js\u0165 \u2013 to je dnes nemenej potrebn\u00e9 ako v minulosti. To, \u010do dalo z\u00e1klad eur\u00f3pskej kult\u00fare \u2013 h\u013eadanie Boha a ochota na\u010d\u00fava\u0165 mu \u2013 zost\u00e1va dnes z\u00e1kladom ka\u017edej skuto\u010dnej kult\u00fary.<\/p>\n\n\n\n

Prelo\u017een\u00e9 z anglick\u00e9ho origin\u00e1lu Saint Benedict and the School of Life uverejnen\u00e9ho na webe <\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

http:\/\/www.primematters.com<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Z anglick\u00e9ho origin\u00e1lu prelo\u017eil obl\u00e1t: Miroslav Jozefiak Sv\u00e4t\u00fd Benedikt (480-547 nl) je patr\u00f3nom \u0161tudentov a z\u00e1rove\u0148 jedn\u00fdm z patr\u00f3nov Eur\u00f3py. Mal nesmierny vplyv na na\u0161u vzdel\u00e1vaciu prax a mal ve\u013ea spolo\u010dn\u00e9ho s podobou z\u00e1padnej kult\u00fary. Ke\u010f v\u0161ak sv\u00e4t\u00fd Benedikt v roku 529 n. l. zalo\u017eil kl\u00e1\u0161tor Monte Cassino, to, \u010do by sme nazvali \u201evzdelan\u00edm\u201c, nemal […]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[3],"tags":[],"class_list":["post-966","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-aktuality"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/966","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=966"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/966\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1026,"href":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/966\/revisions\/1026"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=966"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=966"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=966"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}