Preklad predn\u00e1\u0161ky trapistick\u00e9ho mn\u00edcha a biskupa Vardena na konferencii v USA. 1700 r. od koncilu v Nicey.<\/p>\n\n\n\n
Na tohtoro\u010dnej letnej konferencii v Napa Institute sa ma p\u00fdtali: \u201ePre\u010do potrebujeme nielen
Slovo, ale aj Vyznanie viery? Pre\u010do je 1700 rokov star\u00e9 vyznanie viery pr\u00e1ve teraz, naliehavo
d\u00f4le\u017eit\u00e9 pre ka\u017ed\u00e9ho z n\u00e1s?\u201c Ni\u017e\u0161ie si m\u00f4\u017eete pre\u010d\u00edta\u0165 moju odpove\u010f.<\/p>\n\n\n\n\n\n\n\n
Pri sp\u00e4tnom poh\u013eade, v zrkadle cestovate\u013ea v \u010dase, sa Nicejsk\u00fd koncil jav\u00ed ako nevyhnutn\u00fd.
Podobne ako korunov\u00e1cia Karola Ve\u013ek\u00e9ho alebo bitka pri Lepante, predstavuje jednu z t\u00fdch
kardin\u00e1lnych udalost\u00ed, bez ktor\u00fdch by sa to\u013eko vec\u00ed odohralo inak, \u017ee sa, \u00faprimne povedan\u00e9,
zd\u00e1 by\u0165 pr\u00edli\u0161 ve\u013ea pr\u00e1ce zv\u00e1\u017ei\u0165 \u0161ance, \u017ee by sa to nestalo. Pre s\u00fa\u010dasn\u00edkov to vyzeralo trochu
inak. Iste, \u013eudia si boli vedom\u00ed, \u017ee v st\u00e1vke je nie\u010do v\u00fdznamn\u00e9. Koncil bol najprv zvolan\u00fd do
Ancyry, dne\u0161nej Ankary, ale potom bol presunut\u00fd do Nicey, aby ho cis\u00e1r mohol bli\u017e\u0161ie
sledova\u0165.
Z\u00fa\u010dastnilo sa ho pribli\u017ene tristo biskupov, v\u010faka \u010domu sa Nicejsk\u00fd koncil stal doteraz
najreprezentat\u00edvnej\u0161\u00edm cirkevn\u00fdm zhroma\u017eden\u00edm. Zast\u00fapenie bolo geograficky
nerovnomern\u00e9. Takmer v\u0161etci biskupi boli gr\u00e9cki. Len h\u0155stka poch\u00e1dzala zo Z\u00e1padu. To je
v\u00fdznamn\u00e9, ke\u010f\u017ee jadrom diskusie boli kontroverzie t\u00fdkaj\u00face sa kult\u00farno-koncep\u010dn\u00fdch a
jazykov\u00fdch rozdielov. Pr\u00edtomnos\u0165 form\u00e1lnej deleg\u00e1cie vyslanej p\u00e1pe\u017eom Silvestrom,
ne\u00fanavn\u00fdm stavite\u013eom r\u00edmskych kostolov, v\u0161ak zabezpe\u010dila pln\u00e9 zapojenie Latinov: nikdy
nebola poch\u00fdb o legitimite Nicejsk\u00e9ho koncilu ako \u201eekumenick\u00e9ho\u201c, teda \u201euniverz\u00e1lneho\u201c
alebo \u201ecelosvetov\u00e9ho\u201c koncilu. H\u00e1dky, ktor\u00e9 koncilu predch\u00e1dzali a nasledovali po \u0148om, v\u0161ak
boli tak\u00e9 n\u00e1siln\u00e9, \u017ee sa mohol zda\u0165 ods\u00faden\u00fd na relat\u00edvne zabudnutie, ako jeden dramatick\u00fd
\u010din medzi mnoh\u00fdmi v mu\u010divo tr\u00e1pnom historicko-doktrin\u00e1lno-politickom procese.
Nie je to tak. Nicejsk\u00fd koncil sa stal maj\u00e1kom, ktor\u00fd stanovil krit\u00e9ri\u00e1, pod\u013ea ktor\u00fdch sa dali
hodnoti\u0165 a posudzova\u0165 veci, ktor\u00e9 mu predch\u00e1dzali, aj tie, ktor\u00e9 nasledovali po \u0148om. Dodnes
je pre kres\u0165anov takmer v\u0161etk\u00fdch vierovyznan\u00ed autoritat\u00edvnym a nespochybnite\u013en\u00fdm
referen\u010dn\u00fdm bodom. O \u010do teda na koncile skuto\u010dne i\u0161lo?
Zaoberal sa mno\u017estvom r\u00f4znych ot\u00e1zok, viac, ne\u017e si v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa na\u0148 odvol\u00e1vaj\u00fa,
zvy\u010dajne pam\u00e4t\u00e1. Ak si vyh\u013ead\u00e1te k\u00e1nony koncilu, jeho prijat\u00e9 uznesenia, zist\u00edte, \u017ee sa
zaoberaj\u00fa cel\u00fdm radom pastora\u010dn\u00fdch ot\u00e1zok: podmienkami prijatia do kl\u00e9ru; mor\u00e1lnym
\u0161tandardom o\u010dak\u00e1van\u00fdm od klerikov (zak\u00e1zan\u00e9 \u017ei\u0165 so \u017eenami, ktor\u00e9 nie s\u00fa ich matkami,
sestrami, tetami alebo podobne mimo podozrenia); postupmi pri sv\u00e4ten\u00ed biskupov; op\u00e4tovn\u00fdm
prijat\u00edm exkomunikovan\u00fdch; z\u00e1kazmi klerikov, ktor\u00ed praktizuj\u00fa \u00fa\u017eeru; a tak \u010falej. Otcovia
\u010falej adresovali katechetick\u00fa exhort\u00e1ciu \u201eEgyp\u0165anom\u201c. Cirkvi v tejto oblasti sa zaplietli do
dos\u0165 steriln\u00fdch a de\u0161trukt\u00edvnych kontroverzi\u00ed. Dokonca aj v roku 325 mohla n\u00e1rodn\u00e1 cirkev
potrebova\u0165 bratsk\u00e9 napomenutie od katol\u00edckeho spolo\u010denstva, vyhl\u00e1senie pravdy v l\u00e1ske, aby
bola vyveden\u00e1 zo slepej uli\u010dky, do ktorej ju zaviedla region\u00e1lna zaslepenos\u0165.
Nicejsk\u00fd koncil si samozrejme pam\u00e4t\u00e1me najm\u00e4 pre jeho vyznanie viery. Nie je to celkom to,
ktor\u00e9 dodnes recitujeme v nede\u013eu. Jemn\u00e9 detaily boli pridan\u00e9 na Kon\u0161tant\u00ednopolskom koncile
o 56 rokov nesk\u00f4r, v roku 381. Hovori\u0165 o \u201enicejsko-kon\u0161tant\u00ednopolskom vyznan\u00ed viery\u201c v\u0161ak
znamen\u00e1 to\u013eko zhrnutia, \u017ee kres\u0165ania sa u\u017e dlho radi odvol\u00e1vaj\u00fa iba na prv\u00fd koncil. To je
celkom spravodliv\u00e9: pr\u00e1ve v Nicejskom koncile boli vypracovan\u00e9 rozhoduj\u00face podmienky a
stanoven\u00e1 architekt\u00fara vyznania viery. V liste nap\u00edsanom po odchode koncilov\u00fdch otcov
domov Kon\u0161tant\u00edn, zjavne spokojn\u00fd, nap\u00edsal, \u017ee \u201ev\u0161etky body, ktor\u00e9 sa zdali by\u0165 pochybn\u00e9<\/p>\n\n\n\n
alebo ospravedlnite\u013en\u00e9 pre nezhodu, boli prediskutovan\u00e9 a d\u00f4kladne presk\u00faman\u00e9\u201c. Nemohol
odola\u0165 dodaniu, \u017ee sa s\u00e1m akt\u00edvne podie\u013eal na tomto \u201esk\u00faman\u00ed pravdy\u201c. Toto pozorovanie
mohlo prameni\u0165 z ur\u010ditej miery imperi\u00e1lneho zbo\u017en\u00e9ho priania. Historik Henry Chadwick
tvrdil, \u017ee Kon\u0161tant\u00edn nikdy skuto\u010dne nepochopil jemnosti kres\u0165anskej viery, ba dokonca si
\u201eneuvedomoval \u017eiadnu vz\u00e1jomn\u00fa v\u00fdlu\u010dnos\u0165 medzi kres\u0165anstvom a svojou vierou v
Neporazite\u013en\u00e9 slnko\u201c. Toto m\u00f4\u017ee by\u0165 trochu pr\u00edli\u0161 kritick\u00fd pr\u00edstup. Kon\u0161tant\u00ednov skuto\u010dn\u00fd
pr\u00ednos pravdepodobne n\u00e1jdeme niekde medzi karikat\u00farou omylom amat\u00e9ra a karikat\u00farou
znalca. Ist\u00e9 je toto: jeho odhodlanie sp\u00f4sobilo, \u017ee koncil sa uskuto\u010dnil. A to mu ur\u010dite dalo
pr\u00e1vo trochu sa vyhrieva\u0165 v jeho sl\u00e1ve, \u010di u\u017e len zamyslen\u00edm.
Nech u\u017e bol cis\u00e1r na prepracovan\u00fa teologick\u00fa debatu pripraven\u00fd alebo nepripraven\u00fd, treba
poveda\u0165: ot\u00e1zky prerok\u00favan\u00e9 v Nicei boli nejasn\u00e9. Je Je\u017ei\u0161 Kristus v\u00fdsti\u017ene definovan\u00fd ako
\u201eSyn Bo\u017e\u00ed\u201c? V akom zmysle sa d\u00e1 poveda\u0165, \u017ee je \u201esploden\u00fd\u201c? Je rovnakej podstaty ako Otec
alebo \u201ejednej podstaty\u201c s n\u00edm? Ak \u201ejednej podstaty\u201c, \u010do toto slovo znamen\u00e1? Pre oddan\u00fdch,
oby\u010dajn\u00fdch kres\u0165anov, ktor\u00fdch pri\u0165ahuje K\u00e1ze\u0148 na vrchu a ktor\u00ed t\u00fa\u017eia napodob\u0148ova\u0165 dobr\u00e9ho
Samarit\u00e1na, sa tak\u00e9to delenie slov m\u00f4\u017ee zda\u0165 pedantsk\u00e9 a zbyto\u010dn\u00e9. V P\u00edsme \u010d\u00edtame, \u017ee \u201eBoh
je l\u00e1ska\u201c. Nesta\u010d\u00ed to? Naozaj potrebujeme v\u0161etky tieto komplikovan\u00e9, ach tak\u00e9 \u0161ikovn\u00e9
defin\u00edcie, ktor\u00e9 sa zdaj\u00fa by\u0165 schopn\u00e9 vtesna\u0165 \u017eiv\u00fa, ve\u013ekorys\u00fa \u0161\u00edrku evanjelia do \u00fazkeho,
m\u0155tveho intelektualizmu?
\u00c1no, m\u00e1me. Defin\u00edcie s\u00fa k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9. Dovo\u013ete mi, aby som okolnos\u0165ami uviedol pre\u010do. V
posledn\u00fdch desa\u0165ro\u010diach sa katol\u00edcka diskusia vyzna\u010dovala obrovsk\u00fdm d\u00f4razom na slobodn\u00fa
v\u00f4\u013eu. Boli sme vyzvan\u00ed, aby sme sebakriticky prem\u00fd\u0161\u013eali o soci\u00e1lnych ot\u00e1zkach,
spravodlivosti a mieri, nerovnostiach zakorenen\u00fdch v spolo\u010densk\u00fdch a ekonomick\u00fdch
syst\u00e9moch. Boli sme citliv\u00ed na volanie chudobn\u00fdch a pripomenuli sme si, \u017ee kres\u0165ansk\u00e9
povolanie zah\u0155\u0148a vytv\u00e1ranie radik\u00e1lneho spolo\u010denstva. To je dobr\u00e9. Nikdy si nem\u00f4\u017eeme
dovoli\u0165 privatizova\u0165 na\u0161e n\u00e1bo\u017eenstvo. Kres\u0165ansk\u00e1 viera znamen\u00e1 jasn\u00fd etick\u00fd imperat\u00edv.
Aby v\u0161ak bola na\u0161a etika dobre orientovan\u00e1, aby bola zdrav\u00e1 a \u0161pecifick\u00e1, mus\u00ed by\u0165 najprv na
mieste spr\u00e1vna viera.
Hist\u00f3ria prin\u00e1\u0161a mno\u017estvo pr\u00edkladov, niektor\u00e9 hlboko tragick\u00e9, ako \u00fadajne kres\u0165ansk\u00e1 etika
oddelen\u00e1 od viery alebo pokusy o zalo\u017eenie komun\u00edt na nejakej predbe\u017enej dobrej \u010di
sprostredkuj\u00facej postave m\u00f4\u017eu nadobudn\u00fa\u0165 bizarn\u00e9, ba a\u017e zjavne zvr\u00e1ten\u00e9 formy.
Transforma\u010dn\u00fd potenci\u00e1l kres\u0165ansk\u00e9ho sp\u00f4sobu konania vo svete nepramen\u00ed z bodov, ktor\u00e9
by sa dali prezentova\u0165 vo videu na YouTube; ani to nie je technika, ktor\u00fa by si \u010dlovek mohol
osvoji\u0165 na v\u00edkendovom workshope. Vid\u00edte, v kone\u010dnom d\u00f4sledku to nie ste vy a ja, kto
poskytuje svetu \u00fatechu a svetlo. Na\u0161a m\u00e1rnivos\u0165 by sa rada tv\u00e1rila, \u017ee je to tak; ale my sme
len nosite\u013emi darov In\u00e9ho, povolan\u00fdmi nies\u0165 ich \u013eahko a s l\u00e1skavos\u0165ou. Iba Kristus je svetlom
sveta, jeho n\u00e1dejou a z\u00e1rukou uzdravenia. Prispejeme svojou vdovskou drobnou k jeho dielu
obnovy \u2013 \u201eH\u013ea, v\u0161etko rob\u00edm nov\u00e9!\u201c \u2013 nako\u013eko v \u0148om zost\u00e1vame; nako\u013eko sa on st\u00e1va
atmosf\u00e9rou, v ktorej \u201e\u017eijeme, h\u00fdbeme sa a sme\u201c. Ak sa nau\u010d\u00edme \u017ei\u0165 pod\u013ea t\u00fdchto podmienok,
bude prirodzen\u00e9 dba\u0165 na \u00fa\u017easn\u00fa radu, ktor\u00fa Anton Ve\u013ek\u00fd odk\u00e1zal svojim u\u010den\u00edkom na
smrte\u013enej posteli: \u201eNech je Kristus vzduchom, ktor\u00fd d\u00fdchate.\u201c
\u201eOn mus\u00ed r\u00e1s\u0165, ja sa mus\u00edm umen\u0161ova\u0165,\u201c povedal Predchodca. Sv\u00e4t\u00fd Pavol p\u00edsal Gala\u0165anom,
ktor\u00ed mali sklon obraca\u0165 sa \u201ek in\u00e9mu evanjeliu\u201c ako k tomu o Bo\u017eej sp\u00e1se v Kristovi: \u201eU\u017e
ne\u017eijem ja, ale Kristus \u017eije vo mne\u201c; na konci listu dodal: \u201eNech sa chv\u00e1lim ni\u010d\u00edm, iba kr\u00ed\u017eom
n\u00e1\u0161ho P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista.\u201c Tak\u00e9to tvrdenia sa n\u00e1m m\u00f4\u017eu zda\u0165 prehnan\u00e9, nazna\u010duj\u00face v\u00fd\u0161ky<\/p>\n\n\n\n
dosiahnute\u013en\u00e9 len obzvl\u00e1\u0161\u0165 milos\u0165ou obdaren\u00fdmi, mimoriadne povolan\u00fdmi jednotlivcami.
Nie s\u00fa. Vyjadruj\u00fa krit\u00e9ri\u00e1 kres\u0165anskej existencie, ktor\u00e9 sa vz\u0165ahuj\u00fa na n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch. By\u0165
kres\u0165anom a \u0161\u00edri\u0165 \u201esladn\u00fa v\u00f4\u0148u Krista Je\u017ei\u0161a\u201c je predov\u0161etk\u00fdm ot\u00e1zkou zotrvania v \u0148om. Z
toho vypl\u00fdva, \u017ee aby sme mohli dba\u0165 na Je\u017ei\u0161ovo volanie nasledova\u0165 ho a napodob\u0148ova\u0165 ho,
mus\u00edme by\u0165 najprv schopn\u00ed zodpovedne odpoveda\u0165 na jeho ot\u00e1zku: \u201eZa koho ma poklad\u00e1te
vy?\u201c
Tu prich\u00e1dza na rad kr\u00e9do. Nicejsk\u00e9 vyznanie trojjedin\u00e9ho Boha je preva\u017ene kristologick\u00e9. O
Otcovi jednoducho hovor\u00ed: \u201eVer\u00edme v Boha Otca v\u0161emoh\u00faceho, stvorite\u013ea v\u0161etk\u00e9ho
vidite\u013en\u00e9ho i nevidite\u013en\u00e9ho.\u201c Duch je ve\u013emi lapid\u00e1rne uznan\u00fd: \u201eA v Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho.\u201c Bolo
potrebn\u00e9 viac pr\u00e1ce. Ot\u00e1zka pneumatol\u00f3gie vznikla po Nicejskom koncile a bola definovan\u00e1 v
Kon\u0161tant\u00ednopole v roku 381, ke\u010f bola pridan\u00e1 aj posledn\u00e1 veta kr\u00e9da, ako ju pozn\u00e1me dnes, o
sv\u00e4tej Cirkvi. Potreba hovori\u0165 o tom, kto je Kristus, bola prvorad\u00e1 v mysli nicejsk\u00fdch otcov a
vyz\u00fdvala n\u00e1s, aby sme z tohto jubilejn\u00e9ho roku urobili \u010das radik\u00e1lneho obr\u00e1tenia zameran\u00e9ho
na Krista.
Hovoril som o kr\u00e9de ako o nie\u010dom, \u010do prid\u00e1va spresnenie. Je nie\u010do mimo Biblie? Pridali
Otcovia k Je\u017ei\u0161ovmu sebazjaveniu v Evanjeliu k\u00fasky zo svojej vlastnej mysle? Ich cie\u013eom
bolo ni\u010d neprida\u0165. Verili v autoritu P\u00edsma. Vedeli, \u017ee s\u00fa za\u0148 zodpovedn\u00ed, pam\u00e4taj\u00fac na
varovanie v Apokalypse t\u00fdkaj\u00face sa t\u00fdch, ktor\u00ed nie\u010do prid\u00e1vaj\u00fa alebo ber\u00fa nie\u010do mimo
zape\u010daten\u00e9ho zjavenia. Cie\u013eom Otcov bolo objasni\u0165 a vysvetli\u0165 aspekty bo\u017eskej bytosti, ktor\u00e9
Biblia uv\u00e1dza v obrazoch, alebo, ako by povedal sv\u00e4t\u00fd Pavol, \u201ev tajomstve\u201c. T\u00fdm pokra\u010dovali
v diele Slova, ktor\u00e9 sa stalo telom, Jednoroden\u00e9ho \u201ebl\u00edzkeho Otcovmu srdcu\u201c, ktor\u00fd pri\u0161iel
medzi n\u00e1s, aby n\u00e1m dal pozna\u0165 nevidite\u013en\u00e9ho Boha \u2013 alebo, ak sa chceme dr\u017ea\u0165 bli\u017e\u0161ie
gr\u00e9\u010dtiny Prol\u00f3gu k J\u00e1novmu evanjeliu, ktor\u00fd citujem, aby ho \u201evylo\u017eil\u201c: \u1f41 \u1f66\u03bd \u03b5\u1f30\u03c2 \u03c4\u1f78\u03bd \u03ba\u03cc\u03bb\u03c0\u03bf\u03bd
\u03c4\u03bf\u1fe6 \u03c0\u03b1\u03c4\u03c1\u1f78\u03c2 \u1f10\u03ba\u03b5\u1fd6\u03bd\u03bf\u03c2 \u1f10\u03be\u03b7\u03b3\u03ae\u03c3\u03b1\u03c4\u03bf.
Exeg\u00e9za je doslova \u201e\u010d\u00edtanie z\u201c. Exeg\u00e9ta je zru\u010dn\u00fd v zodpovednom \u010d\u00edtan\u00ed textov, je vybaven\u00fd
na odhalenie ich skryt\u00fdch aspektov alebo implicitn\u00fdch posolstiev, podobne ako re\u0161taur\u00e1tor v
m\u00fazeu m\u00f4\u017ee zdvihn\u00fa\u0165 etrusk\u00fa v\u00e1zu proti svetlu a uk\u00e1za\u0165 n\u00e1m jemn\u00e9, krehk\u00e9 vzory, ktor\u00e9 s\u00fa
pre nesk\u00fasen\u00e9 oko nevidite\u013en\u00e9. \u00da\u010delom Bo\u017eieho vtelenia, ktor\u00fdm opr\u00e1vnene meriame \u010das,
nebolo len splati\u0165 dlh za na\u0161u nepr\u00e1vos\u0165 a demon\u0161trova\u0165 nov\u00fd \u017eivotn\u00fd \u0161t\u00fdl. Bo\u017e\u00ed Syn sa stal
\u010dlovekom, aby n\u00e1m v Duchu \u201euk\u00e1zal Otca\u201c, a t\u00fdm zav\u0155\u0161il pomaly sa rozv\u00edjaj\u00face zjavenie,
ktor\u00e9 sa za\u010dalo pri horiacom kr\u00edku, ke\u010f sa Boh, ktor\u00fd sa u\u017e neuspokojil s t\u00fdm, \u017ee je
predmetom \u013eudsk\u00fdch \u0161pekul\u00e1ci\u00ed o absol\u00fatnej realite, ur\u00e1\u010dil vyjadri\u0165 sa zrozumite\u013en\u00fdm
sp\u00f4sobom a zveril n\u00e1m svoje meno. Meno Je\u017ei\u0161 znamen\u00e1 \u201eBoh zachra\u0148uje\u201c. Je\u017ei\u0161ova osoba
odha\u013euje, kto je tento spasite\u013en\u00fd Boh.
Ke\u010f nicejsk\u00ed Otcovia identifikovali Krista ako \u201eBoha z Boha, svetlo zo svetla, prav\u00e9ho Boha
z prav\u00e9ho Boha\u201c, syntetizovali s\u00e9riu Je\u017ei\u0161ov\u00fdch sebaozna\u010den\u00ed do poetickej formuly, aby si
veriaci mohli uchova\u0165 v mysli podstatu cel\u00e9ho katal\u00f3gu biblick\u00fdch textov. Ke\u010f vyhl\u00e1sili, \u017ee
Bo\u017e\u00ed Syn je \u201esploden\u00fd, nie stvoren\u00fd\u201c, stanovili metafyzick\u00fd rozdiel medzi sploden\u00edm vo
ve\u010dnosti a sploden\u00edm v \u010dase. Najkontroverznej\u0161ou \u010das\u0165ou pr\u00e1ce koncilu na vyznan\u00ed viery bolo
zavedenie slova \u1f41\u03bc\u03bf\u03bf\u03cd\u03c3\u03b9\u03bf\u03c2, (homo\u00fazios) ktor\u00e9 vyjadruje vz\u0165ah Syna k Otcovi. Na\u0161a anglick\u00e1
verzia vyznania viery preklad\u00e1 \u1f41\u03bc\u03bf\u03bf\u03cd\u03c3\u03b9\u03bf\u03c2 ako \u201ejednej podstaty\u201c. Mo\u017eno sa p\u00fdtate, \u010di n\u00e1s to
rob\u00ed ove\u013ea m\u00fadrej\u0161\u00edmi. A\u017e do vydania revidovan\u00e9ho anglick\u00e9ho mis\u00e1la v roku 2011 sme
hovorili \u201ejednej bytosti s Otcom\u201c. T\u00e1to formula m\u00e1 v\u00fdhodu v tom, \u017ee pou\u017e\u00edva slov\u00e1, ktor\u00e9
dok\u00e1\u017eeme \u013eahko pochopi\u0165, ale ch\u00fdba jej jemnos\u0165 nicejskej defin\u00edcie. Rev\u00edzori sa preto m\u00fadro
rozhodli vr\u00e1ti\u0165 k technick\u00e9mu term\u00ednu.<\/p>\n\n\n\n
Vy\u017eaduje si to ve\u013ea teol\u00f3gie, aby sme presne pochopili, \u010do znamen\u00e1 \u1f41\u03bc\u03bf\u03bf\u03bf\u03cd\u03c3\u03b9\u03bf\u03c2 (homo\u00fazios).
V skuto\u010dnosti sa po roku 325 uk\u00e1zalo, \u017ee nie v\u0161etci cirkevn\u00ed otcovia to ch\u00e1pali rovnako, hoci
okrem nieko\u013ek\u00fdch podp\u00edsali t\u00fato formulu. Ortodoxn\u00e1 defin\u00edcia konsubstanciality bola hlavnou
pokoncilovou teologickou \u00falohou. Zachovanie tohto term\u00ednu vo Vyznan\u00ed viery n\u00e1m
pripom\u00edna, \u017ee na\u0161e spolo\u010dn\u00e9 vyznanie viery je podlo\u017een\u00e9 nesmiernou intelektu\u00e1lnou pr\u00e1cou \u2013
\u017ee je rozumn\u00e9. M\u00f4\u017eeme svoje vyznanie vyslovi\u0165 \u00faprimne bez toho, aby sme osobne
presk\u00famali v\u0161etky podrobnosti. Otcovia sformulovali Vyznanie viery v prvej osobe mno\u017en\u00e9ho
\u010d\u00edsla \u201eVer\u00edme\u201c. V Kon\u0161tant\u00ednopole sa Vyznanie viery skon\u010dilo fr\u00e1zou \u201ea v jednu sv\u00e4t\u00fa,
katol\u00edcku a apo\u0161tolsk\u00fa Cirkev\u201c. Vyznanie viery nepatr\u00ed nikomu konkr\u00e9tnemu; je to vyznanie
viery Cirkvi. Ako tak\u00e9 je dan\u00e9 ka\u017ed\u00e9mu z n\u00e1s, aby sme si ho osvojili. V antike bola traditio
symboli, \u201eodovzd\u00e1vanie vyznania viery\u201c, obradom, pri ktorom biskup \u010d\u00edtal vyznanie viery
nahlas katechumenom. Boli nab\u00e1dan\u00ed, aby si ho zapam\u00e4tali, aby si ho osvojili ako osobn\u00e9
vyznanie viery. Ich verejn\u00e9 recitovanie nau\u010denej formuly, ich redditio alebo \u201evr\u00e1tenie\u201c
vyznania viery, predch\u00e1dzalo ich pripusteniu k sviatostiam. \u00daloha vyznania viery v na\u0161om
osobnom \u017eivote viery je v neposlednom rade t\u00e1to: oslobodzuje n\u00e1s od il\u00fazi\u00ed, \u017ee vlastn\u00edme
alebo spravujeme svoju vieru, pripom\u00edna n\u00e1m, \u017ee je to \u010dist\u00fd dar a \u017ee sme viazan\u00ed \u0161tandardmi
vyznania viery, nie ono na\u0161\u00edm.
U\u017e som spomenul, \u017ee p\u00e1pe\u017e sv\u00e4t\u00fd Silvester, ktor\u00fd vl\u00e1dol po\u010das zasadania Nicejsk\u00e9ho koncilu,
postavil v R\u00edme nieko\u013eko bazil\u00edk. Medzi nimi bola star\u00e1 bazilika sv\u00e4t\u00e9ho Petra, bazilika
sv\u00e4t\u00e9ho Kr\u00ed\u017ea v Jeruzaleme a Later\u00e1nska bazilika. Star\u00e1 bazilika sv\u00e4t\u00e9ho Petra je straten\u00e1.
Bola zb\u00faran\u00e1, ke\u010f sa Bramante, Maderno a Michelangelo spojili za vl\u00e1dy J\u00faliusa II., aby
vytvorili grandi\u00f3znu budovu, ktor\u00fa pozn\u00e1me dnes. Interi\u00e9r baziliky sv\u00e4t\u00e9ho Kr\u00ed\u017ea bol
prepracovan\u00fd, tak\u017ee n\u00e1m zost\u00e1va len h\u00e1da\u0165, ako mohla vyzera\u0165 Silvestrova dekorat\u00edvna
sch\u00e9ma. Bazilika sv\u00e4t\u00e9ho J\u00e1na v Later\u00e1ne medzit\u00fdm st\u00e1le v podstate zobrazuje mozaiku zo
\u0161tvrt\u00e9ho storo\u010dia, ktor\u00e1 je neoddelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou jej p\u00f4vodn\u00e9ho n\u00e1vrhu. Obraz Krista, ktor\u00fd
sa tam nach\u00e1dza, je ako obrazov\u00fd preh\u013ead nicejsk\u00fdch defin\u00edci\u00ed. Obklopen\u00fd anjelmi, Kristus je
v nebesk\u00fdch r\u00ed\u0161ach zobrazen\u00fd ako torzo so sv\u00e4to\u017eiarou zavesen\u00e9 medzi, pod, nah\u00fdm kr\u00ed\u017eom,
symbolom jeho diela v \u010dase, a nad, seraf\u00ednskou kompoz\u00edciou, ktor\u00e1 symbolizuje ve\u010dn\u00fd tr\u00f3n
Otca.
Duch v podobe pot\u00e1paj\u00facej sa holubice sp\u00e1ja Kristovo zjavenie v sl\u00e1ve so pozemskou sf\u00e9rou
a sp\u00f4sobuje, \u017ee pozd\u013a\u017e kore\u0148a kr\u00ed\u017ea stekaj\u00fa pramienky vody, ktor\u00e9 na jeho z\u00e1kladni vytv\u00e1raj\u00fa
font\u00e1nu, z ktorej jelene hasia sm\u00e4d a okolo ktorej sa pas\u00fa ovce. Mozaika Krista z Later\u00e1nu
predznamen\u00e1va ikonografick\u00fd model, ktor\u00fd sa o dve storo\u010dia nesk\u00f4r premen\u00ed na typ, ktor\u00fd
pozn\u00e1me ako Pantokrator, zobrazuj\u00faci Krista ako Toho, ktor\u00fd v kadenci\u00e1ch nicejsk\u00e9ho
vyznania viery \u201evyst\u00fapil na nebesia [a] prich\u00e1dza s\u00fadi\u0165 \u017eiv\u00fdch i m\u0155tvych\u201c.
V interi\u00e9roch na\u0161ich kostolov, v pies\u0148ach a zbo\u017en\u00fdch textoch, soch\u00e1ch, ma\u013eb\u00e1ch a mozaik\u00e1ch
vytvoren\u00fdch v posledn\u00fdch desa\u0165ro\u010diach, je tento mot\u00edv takmer zatienen\u00fd. Obraz Krista, na
ktor\u00fd sme sa zamerali, je obraz Syna \u010dloveka, ktor\u00fd \u201echodil a dobre robil\u201c. Mus\u00edme ma\u0165 tento
obraz pred o\u010dami; ale rovnako d\u00f4le\u017eit\u00e9 je vedie\u0165, \u017ee t\u00e1to v\u00fdnimo\u010dn\u00e1 \u013eudsk\u00e1 bytos\u0165, ktor\u00fa
mohol obdivova\u0165 aj Pil\u00e1t (\u201eH\u013ea, mu\u017e!\u201c), je od ve\u010dnosti, obdaren\u00e1 podstatnou sl\u00e1vou, ktorej
najmen\u0161\u00ed poh\u013ead sp\u00f4sobuje, \u017ee \u013eudsk\u00e1 citlivos\u0165 bez pomoci omdlie. Nicejsko-katol\u00edcke
vyznanie viery chr\u00e1ni \u00factiv\u00e9 vedomie Kristovho bo\u017estva. K vyznaniu viery je pripojen\u00e1
kliatba: \u201eT\u00fdch, ktor\u00ed hovoria, \u017ee \u201abolo kedysi, ke\u010f ho nebolo\u2018 [to znamen\u00e1, ktor\u00ed tvrdia, \u017ee
Je\u017ei\u0161a mo\u017eno dostato\u010dne pochopi\u0165 a pozna\u0165 s odkazom na jeho zjavenie sa v \u010dase, v poriadku
stvorenia], t\u00fdch katol\u00edcka a apo\u0161tolsk\u00e1 cirkev kliatbe.\u201c Siln\u00e9 slov\u00e1! Mali by n\u00e1m znie\u0165 v<\/p>\n\n\n\n
u\u0161iach, dedi\u010dom preva\u017ene svetsk\u00e9ho, nemetafyzick\u00e9ho, \u00fanavne ploch\u00e9ho vn\u00edmania
kres\u0165anskej pravdy.
Vyznanie viery, ktor\u00e9 Otcovia zverili Cirkvi, rezonuje na per\u00e1ch veriacich u\u017e 1700 rokov. Je
to poklad, z\u00e1ruka, \u017ee napriek na\u0161ej pomalosti mysle a vzdorovit\u00fdm srdciam na\u0161e vyznanie
Krista nebude jeho nehodn\u00e9. Vyznanie viery n\u00e1m tie\u017e pom\u00e1ha pochopi\u0165 sam\u00fdch seba. Ak je
toti\u017e na\u0161ou ve\u013ekou \u00falohou \u017ei\u0165 v Kristovi a ak je Kristus skuto\u010dne Boh, potom uistenie dan\u00e9 v
P\u00edsme, \u017ee m\u00e1me by\u0165 \u201e\u00fa\u010dastn\u00edkmi bo\u017esk\u00e9ho \u017eivota\u201c, nie je r\u00e9torick\u00e1 extravagancia, ale
doslovn\u00e1 pravda; potom v\u0161etko ostatn\u00e9, v\u0161etky na\u0161e mo\u017enosti a t\u00fa\u017eby, mus\u00edme zv\u00e1\u017ei\u0165 v jeho
svetle.
Vyznanie viery je ako hudobn\u00e1 v\u00fd\u0161ka, pod\u013ea ktorej mus\u00ed by\u0165 laden\u00fd zvy\u0161ok n\u00e1\u0161ho \u017eivota s
oh\u013eadom na \u010das a ve\u010dnos\u0165. Toto som si uvedomil pred rokmi, ke\u010f sa moja krstn\u00e1 dc\u00e9ra v
R\u00edme pripravovala na prv\u00e9 sv\u00e4t\u00e9 prij\u00edmanie. Jej k\u0148az mal in\u0161pirovan\u00fd n\u00e1pad predstavi\u0165 de\u0165om
vyznanie viery t\u00fdm, \u017ee ich nau\u010d\u00ed spieva\u0165 ho. A tak som sa jedn\u00e9ho ve\u010dera pred span\u00edm, po
rozpr\u00e1vke na dobr\u00fa noc, ocitol v situ\u00e1cii, ke\u010f som po\u010dul mal\u00e9 diev\u010datko sedie\u0165 v posteli a
spieva\u0165 jasn\u00fdm sopr\u00e1nov\u00fdm hlasom: \u201eVer\u00edm v jedn\u00e9ho P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista, jednoroden\u00e9ho
Syna Bo\u017eieho, naroden\u00e9ho z Otca pred v\u0161etk\u00fdmi vekmi.\u201c Rozumela tomu, \u010do recituje?
\u00c1no aj nie. Mo\u017eno nedok\u00e1zala definova\u0165 \u1f41\u03bc\u03bf\u03bf\u03bf\u03cd\u03c3\u03b9\u03bf\u03c2. Ale dokonale vedela, \u017ee tieto slov\u00e1,
ktor\u00e9 vzdoruj\u00fa \u010dasu, vyjadruj\u00fa pravdu o Osobe, ktor\u00fa milovala, a \u017ee \u00falohou jej \u017eivota bude
vyzn\u00e1va\u0165 sa \u010doraz integr\u00e1lnej\u0161ie cel\u00fdm srdcom, celou du\u0161ou, celou mys\u013eou a celou silou. V
tejto \u00falohe mohla pokojne spo\u010d\u00edva\u0165. Jej hudba v nej \u017eila. Sta\u010dilo, aby ju na\u010d\u00favala.
Takto funguje kr\u00e9do. Pozdvihuje na\u0161e \u017eivoty do symf\u00f3nie, kde sa na\u0161a bytos\u0165 obnovuje v
jednom, troji\u010dnom Bohu, orientovanom k nebu, nastavenom ako nov\u00e1 piese\u0148 hodn\u00e1 znie\u0165
popri chv\u00e1le seraf\u00ednov a cherub\u00ednov, uchv\u00e1ten\u00ed bo\u017eskou kr\u00e1sou. Takto osvieten\u00ed m\u00f4\u017eeme do
arch\u00edvov jemne a s \u00factou, ale bez nadmern\u00fdch v\u00fd\u010ditiek svedomia zveri\u0165 cinkaj\u00facu povrchnos\u0165
mnoh\u00fdch vesel\u00fdch, no nedostato\u010dn\u00fdch spovedn\u00fdch refr\u00e9nov, pr\u00edli\u0161 otrepan\u00e9 \u0161tandardy
kres\u0165anskej viery a kone\u010dnosti, ktor\u00fdmi sme, dovol\u00edm si tvrdi\u0165, v\u00e4\u010d\u0161ina z n\u00e1s, z dobr\u00e9ho
d\u00f4vodu, viac ne\u017e trochu unaven\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n\n\n\n
Za tento \u010dl\u00e1nok \u010fakujem Mirkovi Jozefiakovi<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Preklad predn\u00e1\u0161ky trapistick\u00e9ho mn\u00edcha a biskupa Vardena na konferencii v USA. 1700 r. od koncilu v Nicey. Na tohtoro\u010dnej letnej konferencii v Napa Institute sa ma p\u00fdtali: \u201ePre\u010do potrebujeme nielenSlovo, ale aj Vyznanie viery? Pre\u010do je 1700 rokov star\u00e9 vyznanie viery pr\u00e1ve teraz, naliehavod\u00f4le\u017eit\u00e9 pre ka\u017ed\u00e9ho z n\u00e1s?\u201c Ni\u017e\u0161ie si m\u00f4\u017eete pre\u010d\u00edta\u0165 moju odpove\u010f.<\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-1122","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-nezaradene"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1122","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1122"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1122\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1125,"href":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1122\/revisions\/1125"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1122"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=1122"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/oblati.benediktini.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=1122"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}